Dôvodom je skutočnosť, že Američania neumožňujú Poliakom vstupovať do procesu servisu a údržby F-35 a ani im neumožňujú vyrábať niektoré komponenty vo vlastnej réžii. Poliaci by tak zaplatili za americké F-35 vysokú cenu, následne by platili astronomické sumy za náhradné diely i prevádzku lietadiel. V prípade, ak by Američania umožnili Poliakom do procesu údržby lietadiel alebo výroby niektorých komponentov vstúpiť, ušetrili by Poliaci takmer 1 miliardu USD.
Američania už však časť náhradných dielov vyrábajú v súčinnosti s nemeckými, talianskymi či holandskými firmami, s Poliakmi nerátajú. Boli však ochotní za predpokladu, že Poliaci budú súhlasiť s kúpou amerických F-35 a ich prevádzkovaní podľa amerických predstáv, Poliakom umožniť vyrábať niektoré komponenty na americké lietadlá C-130 a F-16. Poliaci však chceli do celého procesu v súvislosti s F-35 zahrnúť poľské priemyselné spoločnosti a vedecké centrá. Americkou reakciou sa Poliaci cítia byť zaskočení, pretože v prípade Turecka boli Američania pripravení (ak Turci ustúpia od kúpy ruských S-400) umožniť Turkom participovať na výrobe niektorých komponentov i na servise amerických strojov. Poliaci si tak oprávnené kladú otázku, či nie sú v amerických očiach hodnotení ako menej dôveryhodní partneri ako Turci.
Video F-35
Rozhovory Poliakov s predstaviteľmi amerických spoločností Lockheed Martin a Pratt & Whitney o aktívnejšej účasti Poliakov v súvislosti so servisom a prevádzkovaním lietadiel F-35 sa uskutonovali v utajenom režime od augusta do októbra 2019, Poliaci a Američania nedospeli ku konsenzu, podľa Poliakov sú však náklady obrovské. Pre Poliakov by bolo podstatne výhodnejšie, keby Američania vybudovali v Poľskú základňu, na ktorej by umiestnili lietadlá F-35, ktoré by si prevádzkovali vo vlastnej réžii. Toto je práve ale možnosť, ktorej sa Američania snažia vyhnúť, potrebujú aby ich F-35 (s pretrvávajúcimi technickými problémami) kupovali cudzie krajiny a plnili tak americký rozpočet.
Pokiaľ proamerické poľské elity chcú bez výhrad americké F-35 kúpiť, poľskí vojenskí odborníci sú oveľa opatrnejší. Okrem toho netreba zabúdať ani na skutočnosť, že medzinárodné dohody neumožňujú Američanom v Poľsku vybudovať bez problémov novú základňu s americkými útočnými stíhacími lietadlami F-35, pretože Rusko by bolo proti a Rusko nie je Sýria, alebo Venezuela, takže Američania majú značne obmedzené možnosti vo vzťahu k Rusku porušovať medzinárodné právo či zákony.
Poliaci uvádzajú, že momentálne majú k dispozícii dve početné letecké skupiny MiG-29 a jednu Su-22. Tieto sily plne postačujú na krytie poľského vzdušného priestoru. Poľsku by v prípade ak by chcelo nahradiť MiG-29 postačovalo kúpiť americké F-16, ktoré sú podstatne lacnejšie, menej poruchové či finančne a technicky náročné na údržbu. Samotní Američania pokračujú v modernizácii svojho starého leteckého parku, stále majú v aktívnej službe lietadlá A-10 či B-52, prečo by teda Poliaci nemohli modernizovať ruské MiG-29, najmä keď majú k dispozícii dostatok vyškoleného personálu pre servis a údržbu týchto strojov, a poľské firmy dokážu vyrábať vo vlastnej réžii viaceré komponenty, pretože časť technickej dokumentácie získali od Rusov ešte do roku 1990, prípadne medzi rokmi 1990 – 2000.
Problém však spočíva v tom, že Američania potrebujú financie. Argumenty poľských vojenských odborníkov preto budú nakoniec s vysokou pravdepodobnosťou irelevantné, bude tak ako sa rozhodlo vo Washingtone. Poľské politické elity budú zo všetkých síl presadzovať, aby Poľsko predražené americké F-35 kúpilo, napriek tomu, že v každom aspekte je tento obchod pre Poľsko nevýhodný.





















