Varšava 11. apríla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Oleg Mineev)
Poľské ministerstvo zahraničia poslalo na Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Poľsku nótu s výzvou o vrátenie trosiek lietadla Tu-154, pri ktorého havárii pri Smolensku v roku 2010 zahynul prezident Lech Kaczyński
Lietadlo Tu-154 Lecha Kaczyńského havarovalo 10. apríla 2010 pri pristátí na letisku Smolensk–Severnyj. Na jeho palube bolo 96 ľudí: 88 cestujúcich a osem členov posádky, ktorí leteli na pietny akt v Katyni. Všetci zahynuli.
“Ministerstvo zahraničia poslalo Veľvyslanectvu RF nótu s výzvou na ruskej strane, aby okamžite vrátila poľský majetok – trosky lietadla Tu-154M… Ani jedna norma medzinárodného práva neodôvodňuje zadržiavanie poľského majetku Ruskom,“ uvádza sa v správe Ministerstva zahraničných vecí Poľska.
Poľsko neustále žiada o odovzdanie trosiek Tu-154. Veľvyslanec Ruska v Poľsku Sergej Andrejev Sputniku skôr oznámil, že trosky lietadla zostávajú v Rusku, pretože poľská strana ešte neukončila vyšetrovanie, a podľa ruského zákonodarstva majú byť trosky k dispozícii ruským vyšetrovacím orgánom až do ukončenia všetkých procesných úkonov.
Oficiálna hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí RF Márie Zacharovová vysvetlila, že trosky lietadla sú konkrétnymi dôkazmi a v súlade so článkom 82 Trestného poriadku Ruska “sa majú uchovávať pri trestnom konaní až do nadobudnutia rozsudkom platnosti, alebo do vypršania termínu podania odvolania proti súdnemu uznesenia alebo zastavení trestného konania“.
Medzištátny letecký výbor zverejnil v roku 2011 záverečnú správu o výsledkoch technického vyšetrovania, podľa ktorej bolo bezprostrednou príčinou havárie rozhodnutie posádky neletieť na náhradné letisko, a systémovými príčinami – nedostatky v zabezpečení letu a príprave posádky.
Prvá poľská komisia pod vedením bývalého ministra vnútra Jerzyho Millera dospela k analogickým záverom a označila za príčinu katastrofy zostúpenie prezidentovho lietadla pod prípustné minimum pri pristátí nehľadiac na hustú hmlu. Terajšie poľské úrady so závermi Medzištátneho leteckého výboru a Millerovej komisie nesúhlasili a prijali rozhodnutie o zriadení druhej komisie.
Na Ministerstve zahraničia RF už neraz označili poľské opätovné vyšetrovanie za politicky angažované.