Táto epizóda sa momentálne v poľských médiách a na sociálnych sieťach stala témou číslo jeden. Mnohí Poliaci sú, mierne povedané, nahnevaní tým, ako Poliakov privítali v slobodnom a demokratickom Kyjeve, hlavnom meste proeurópsky orientovanej a tlačiacej sa do Európskej únie Ukrajiny.

Viacerí analytici, novinári, ako aj bežní občania kritizujú poľskú vládu, ktorá ochotne finančne pomáha ukrajinskému režimu v tom čase, keď Ukrajinci takto “majú radi” Poliakov. Niektorí kategoricky tvrdia, že medzi Poliakmi a Ukrajincami stále existuje tisícročná priepasť, ktorú sa nikdy nepodarí prekonať.

Čo sa vlastne stalo? Pred, počas a po futbalovom stretnutí Európskej ligy medzi futbalovými klubmi Zarja Luhansk (Ukrajina) a Légia Varšava (Poľsko), ktorý sa uskutočnil v Kyjeve a skončil sa víťazstvom hostí z Poľska 0:1, došlo medzi fanúšikmi ukrajinského a poľského klubu k viacerým bitkám. Ukrajinské médiá, samozrejme, zo všetkého obviňujú fanúšikov hostí. Tvrdia, že sa Poliaci správali povýšenecky, provokovali domácich a vykrikovali, že Ľvov je poľské mesto.

Poliaci naopak tvrdia, že všetky bitky zapríčinili ukrajinskí futbaloví ultras a radikáli z Pravého sektora. Svedkovia z Poľska, ktorí boli na zápase, vysvetľovali, že v radoch Ukrajincov prakticky neboli priaznivci Zarji Luhansk, ale radikálni fanúšikovia Dinama Kyjev a Dnepru Dnepropetrovsk, ako aj nacionalisti a banderovci. A práve priaznivci iných ukrajinských futbalových klubov a radikáli zapríčinili všetky bitky s Poliakmi.

Prečo sa tento zápas nekonal na domácom štadióne v Luhansku? Asi to netreba ani vysvetľovať. Ešte prednedávnom Zajra Luhansk svoje domáce stretnutia hrával na štadióne Avangard v Luhansku, ktorý bol vybudovaný v r. 1951 a má kapacitu 22 288 miest. Kvôli vojnovému konfliktu sa Zarja Luhansk presťahoval do Zaporožja a svoje domáce zápasy v majstrovstvách Ukrajiny hráva na štadióne Slavutič Arena. Našim čitateľom pripomenieme, že aj donecký Šachtar už dávnejšie nesídli a domáce zápasy nehrá v Donecku, ale vo Ľvove, v domácom stánku klubu Karpaty Ľvov.

Kvalifikačné stretnutie Európskej ligy sa odohrali na centrálnom štadióne v Kyjeve, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom. Ibaže chovanie sa ukrajinských fanúšikov medzinárodným štandardom zjavne nezodpovedalo. Všetko sa začalo už pred kvalifikačným stretnutím. Ukrajinskí radikáli prenasledovali poľských fanúšikov po celom meste a vyvolávali bitky všade, kde natrafili na Poliakov – v kaviarňach, na námestiach, v uliciach Kyjeva. Mnohí priateľov z Európy prišli „privítať“ už na hlavnú železničnú stanicu v Kyjeve.

A privítanie bolo skutočne horúce…

Poľskí fanúšikovia tvrdili, že ukrajinskí radikáli stále provokovali, vyvolávali bitky, snažili sa napádať na Poliakov, keď ich bolo mnohonásobne viac a popritom ukrajinská polícia bola mimoriadne mierumilovná a nečinná a keď zakročila, tak zbila Poliakov, ktorí sa iba bránili pred útočiacimi ukrajinskými chuligánmi. Poliakov najviac mrzeli dve veci: nechápali, prečo ich napádali v “bratskom” Kyjeve”, a boli zúfalí, keď jedného, dvoch Poliakov napádalo hneď 10 -20 “odvážnych” Ukrajincov.

Poliaci nezostali Ukrajincom nič dlžní a svoj hnev si podobným “pekným privítaním v slobodnej, demokratickej a priateľskej“ Ukrajine vyliali na štadióne, keď svorne vykrikovali nadávky na ukrajinského národného hrdinu Stepana Banderu a jeho priaznivcov a “učeníkov”.

Občas, aby im ukrajinskí fanúšikovia lepšie rozumeli, používali aj známe ruské slovo zložené z troch písmen, zhmotňujúce mužský pohlavný orgán…

Po futbalovom stretnutí ukrajinskí fanúšikovia mali o jeden dôvod viac, aby vyprovokovali ďalšie bitky: domáci prehrali 0:1. Aj po stretnutí došlo k niekoľkým šarvátkam, ktoré vyprovokovali ukrajinskí radikáli v čase, kedy Poliaci sa už iba snažili dostať do vlaku a odcestovať z “pohostinného a prívetivého” Kyjeva domov.

Tomuto incidentu sa, pochopiteľne, venovali všetky poľské médiá a asi najviac Gazeta Wyborcza a portál Gazeta.pl, ktoré sú súčasťou mediálneho holdingu Agora. Poľskí novinári si nedávali servítku pred ústa. V niektorých médiách sa objavili aj dosť radikálne výroky, ako napríklad: “Kyjevský incident nás donútil uvedomiť si, že Rusko je pre nás oveľa bližšie ako divoká Ukrajina. Ukrajina sa snaží dostať do Európy, ale správa sa ako barbar. To sú ázijské praktiky, a preto sú Rusi oveľa väčší Európania ako Ázijci – Ukrajinci. Bolo by im treba zatvoriť cestu do Európy…”

Riaditeľ komunikačného strediska poľského klubu Légia Varšava Sewerin Dmovski napísal, že ukrajinskí ultras vyvolávali bitky ešte niekoľko hodín pred začiatkom stretnutia: “Jednoducho nás všade napádali ukrajinskí radikáli. Stále v uliciach Kyjeva poľovali na našich fanúšikov. Zbili dvoch poľských novinárov. Mnohí naši fanúšikovia nemohli dlhší čas opustiť hotel, pretože dole na nich čakali ozbrojení ukrajinskí radikáli.”

“Pozor. Všimnite si! Ukrajinské médiá obvinili Poliakov, že vyprovokovali bitky s Ukrajincami. Je to presne taká istá pravda, ako to, že Rusi napadli Doneck, Luhansk a Kyjev! Ako aj v prípade vojny na juhovýchode Ukrajiny, domáce médiá vykresľujú svojich ako nevinných anjelov. Ale už vieme, kde je pravda. Naši fanúšikovia ešte mali to šťastie, že ukrajinskí radikáli nepoužili sekery a vidly, ako to bolo počas masakru vo Volyni,” reaguje istý Poliak na sociálnej sieti.

Pod reportážami v Gazete Wyborczej a na portáli Gazetá.pl mnohí poľskí čitatelia zverejnili svoje komentáre a postoje. „Zasa som sa presvedčil, že ukrajinské médiá “vždy hovoria pravdu.” Presne ako v konflikte na Donbase sú vinní “bojovníci Putina”, tak aj v bitkách v Kyjeve sú vinní naši fanúšikovia,” poznamenáva jeden z čitateľov.

Mnohí v tejto súvislosti si zasa spomenuli na Volynský masaker počas druhej svetovej vojny: “Pamätajte si na Volynský masaker – nedovolíme, aby sa banderovci rozmáhali!”,”Na štadióne Ukrajinci kričali ako aj predtým: “Treba rezať Poliakov!”, “Nezabudneme: 120 tisíc detí, žien a starcov nám zabili banderovci,” UPA, Bandera, Porošenko – sú to všetko nepriatelia Poliakov. Ak by Porošenko mal možnosť, určite by zopakoval Volyň. Potvrdzuje to dnešné oslavovanie banderovcov a ukrajinských hrdlorezov. Iba Rusko nás môže ochrániť pred Ukrajincami…”

Niektorí komentátori sa pohrali s názvom prvého ukrajinského teritória spred takmer 500 rokov – Zaporožská seč. Poľskí čitatelia slovo “seč” v poľskom variante „sicz“ parafrázovali so slovom “dzicz”, čo je v poľštine – “divá zver, divoch”. Mnohým čitateľom sa nepáči ukrajinská mentalita. “A títo by sa chceli dostať do Európy! Na Ukrajine ešte veľmi dlho bude panovať ázijská mentalita,”, „Čo to majú za mentalitu? V typicky ukrajinskom štýle napádali našich fanúšikov – viacerí prepadávali jedného, bezbranného. Ako vždy…”

Čitatelia komentujú aj postoj vlády a poľských politikov k Ukrajine: “A naša vláda sa im snaží pomáhať! Možno aspoň teraz zbadá, aký vzťah k nám majú na Ukrajine. Naša vláda by sa mala zamyslieť: treba tu prijímať “bratov” z Ukrajiny alebo lepšie by bolo uzatvoriť hranice a urobiť tak niečo užitočné pre vlastnú krajinu. Určite by sa potom v Poľsku lepšie dýchalo…” “Ukrajinci zasa ukázali, ako majú radi poľských kamarátov. Komorowski ich stále podporuje a posiela im peniaze. Mal by s tým prestať: Ukrajinci zasa ukázali svoju povahu a to, ako nás majú radi…”

Drvivá väčšina komentárov bola v podobnom duchu, ako to popísal jeden z čitateľov: “Ukrajinci sa nikdy nesprávali priateľsky voči Poľsku. Iba naši hlupáci politici, ako obvykle, sa nás snažia presvedčiť, že existuje akési poľsko-ukrajinské priateľstvo. Ale obhajujú iba vlastné záujmy. Nie sú to záujmy poľského ľudu.”

Eugen Rusnák

Videá si môžete pozrieť tu: