Kyjev 27. januára (TASR) – Ukrajinské vedenie a opozícia nesú rovnaký diel zodpovednosti za súčasné napätie v krajine, uviedol Jevgen Černenko, riaditeľ Inštitútu pre mediálne modely a politicko-ekonomické analýzy Perspektíva. Súčasne vysoko vyzdvihol ukrajinskú spoločnosť, ktorá sa nadchla ideami Majdanu, "demonštrovala kolosálny nárast národného sebauvedomenia a stala sa skvelým príkladom sebaorganizácie".
Ukrajinský politológ pripomenul, že ukrajinský prezident a jeho okolie stratilo kontrolu nad situáciou, keď urobili sériu systémových chýb, medzi ktorými bolo aj podpísanie kontroverzných zákonov obmedzujúcich právo občanov na vyjadrenie protestu, ako aj použitie sily proti protivládnym demonštrantom. Politológ poukázal na to, že zákony boli poslancami parlamentu prijaté spôsobom, ktorý hrubo protirečil rokovaciemu poriadku – boli schválené bez rozpravy, len zdvihnutím ruky.
Lídri opozície Arsenij Jaceňuk, Vitalij Kličko a Oleh Ťahnybok podľa Černenka nedokázali predložiť plán krokov, ktoré by krajinu dostali z politickej a ekonomickej krízy, a neboli schopní zabrániť prijatiu mimoriadne nepopulárnych zákonov.
"Svojou neobratnosťou a prehnanými ambíciami ukrajinskí politici doviedli Ukrajinu takmer na pokraj občianskej vojny," upozornil Černenko.
Za jeden z hlavných výdobytkov Euromajdanu Černenko považuje fakt, že v spoločnosti sa začali prejavovať vzdelaní a sociálne aktívni ľudia, ktorí sa samostatne snažia nájsť východisko z vzniknutej situácie. Ako príklad uviedol hnutie GroMajdan, ktoré sa sformovalo na sociálnych sieťach a má čoraz viac priaznivcov.
Podľa ich názoru Ukrajina sa teraz musí vydať na "cestu malých krokov", keď by každý občan mal začať aktívne konať tam, kde žije. "Potrebujeme ľudí, ktorí majú nápad, ako zreformovať súčasné vládne orgány i úrady na miestnej úrovni, ako zmeniť justičný systém, ako zabezpečiť občiansku kontrolu nad nimi a ich transparentnosť," uvádza sa na stránke GroMajdanu. V hľadaní nových lídrov vidia aj vznik novej občianskej spoločnosti založenej na rovnoprávnosti, možnosti brániť svoje záujmy a vplývať na mocenské orgány, konštatuje agentúra UNIAN.
Podľa hlavných aktérov hnutia "Ukrajina by sa teraz nemala zaoberať otázkou, či bude proeurópska alebo proruská, musí byť – v záujme zachovania stability a poriadku v centre východnej Európy – v prvom rade proukrajinská".
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré 16. januára prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín, ako aj hnutie Spoločná vec napojené na nacionalistickú opozičnú stranu Sloboda. 12 20 pel zsl