Medzi nimi sa očakáva dokonca aj bývalý tajný spolupracovník ŠtB Peter Kresák, čo vytvorí nový rekord v prerazení dna politickej žumpy. Katalyzátorom rozpadu vládnej koalície z rozumu bude človek, ktorého „zásadné“ tvrdenia a sľuby majú životnosť po najbližší záujem a novú ponuku. To aktuálne je kandidatúra Bélu Bugára na najvyššiu funkciu v štáte – na úrad prezidenta Slovenskej republiky.

Zabudol vôl, že teľaťom bol

Paradoxne Bugár a jeho ľudia vyčítajú Ficovi, že údajne nadraďuje kandidatúrou na 4.najvyšššiu funkciu (predsedu Ústavného súdu SR) svoje osobné a profesijné ambície nad záujem koalície a stability vlády. Je to však Bugár, kto nadradil posadnutosťou po kresle hlavy štátu nielen politike, ale aj zdravému rozumu. Nebolo to po prvýkrát, čo „charakter“ opäť „neroz(c)hodoval“ pri politickej maďarskej vierolomnosti. Most-Híd si pritom prišiel nadštandardne na svoje a dokonca aj za asistencie SNS a Smeru-SD, ktoré majú medzi prioritami národný pilier.  Bugár prelomil „status quo“ medzi slovenskými národno-štátnymi a maďarskými etnickými záujmami opäť. Zásada status quo, teda rešpektovanie nemeniť legislatívu, ktorá by narušila postavenie a doterajšiu hladinu práv menšiny a Slovákov sme dokonca dodržali aj počas 2.Ficovej vlády (2006-10), ba museli sme prehltnúť poníženie predradenia maďarských geografických názvov pred slovenskými v učebniciach a školských pomôckach na školách s vyučovacím jazykom národnostných menších. A otvorene poviem, že tento podraz vznikol aj vďaka spolupráci Most-Híd a Smeru-SD, konkrétne tzv. východniarskej frakcie nebohého Pavla Pašku.

Rúčka rúčku myje, ale hanbu nezmyje

Nielen etnická, ale aj ekonomická rúčka ruku usilovne nielen myla, ale priam mastila… Smer nadštandardne „helfol“ Bugárovi aj ekonomicky, keď mu ministerka Tomanová priklepla dotáciu na penzión seniorov alebo oficiálne domov sociálnych služieb v Rohovciach pri Šamoríne. Bugár oficiálne vlastní podiel kaštieľa, ktorý služby prenajíma ako inak – neziskovej organizácii… Bugár zázračne zbohatol aj na zmene trasy rýchlostnej cesty R7. Predstavte si, že vlastnil práve tie pizemky, kadiaľ išla nová trasa… Keď Bugárovci prišli k súčasnej moci do roka a do dňa porušili etnické status quo presadením zákona o financovaní národnostných menšín a zriadením fondu, ktorého minimálna výška určená na podporu „kultúry menšín“ nesmie klesnúť pod 8 miliónov eur. Táto partizánčina sa im nepodarila za 25 rokov, hoci sa o to od začiatku usilovali. Bugár a Most tak chápu len etnické a záujmové dno. O nejakej „zodpovednosti, serióznosti a charaktere“ smerujúcich k stabilite a dodržiavaní pravidiel a dohôd nemôže byť ani reč. A potom prišli ďalšie bonusy – napríklad názvy železničných staníc v jazyku menšín… Samostatnou kapitolou je bačovanie na ministerstve dopravy. Aj slepý si všimol nadštandardné dopravné aktivity na južnom Slovensku… podobne ako počas 2.Dzurindovej vlády išlo 47% dotácií zo Simonovho ministerstva pôdohospodárstva pre 11 južných okresov…

Maďari sa nestratia v nijakej koalícii

Po týchto legislatívnych nájazdoch starší Béla Bugár (1958) ako Robert Fico (1964) a vývrtkách má B.Bugár tú drzosť, že chce odísť z parlamentnej politiky rovno na najvyššej funkcie v štáte! Politický matador, ktorý takmer celý život nič iné nerobil (30 rokov derie poslanecké lavice!) iba parlamentnú „politiku“, čiže mocenské šachy, hry a podrazy má tú drzosť vyhlásiť, že jeho strana nepodporí Fica pri voľbe ústavného sudcu a na v poradí hierarchie až štvrtú funkciu v štáte. Vážení, tu neje o sympatie alebo averziu k Ficovi alebo k Smer-u. Tu ide o niečo úplne iné. O zradu na úrovni rímskeho Brutusa, ktorý neváha vraziť nôž do chrbta svojho partnera. Ale ako sa do hory volá, tak sa z hory na Slovensku ozve a na to v Podunajskej nížine a najmä na Žitnom ostrove zabúdajú. Politická karma nebude ani pre Bugára „zdarma“ a dobehne ho. Teraz sa ukážu „charaktery“. Len sa obávam, že keby niektorí politici boli aj nahí, nemajú už čo ukázať.

A čo sa môže stať? Most obetuje prítomnosť pre hmlistú budúcnosť Bugára – prezidenta (chiméra), ale poistí sa ďalšou zradou, aby s ním nový zlepenec po predčasných voľbách koalične počítal. Bugár zabúda na tých, ktorí mu to môžu spočítať – slovenskí pomýlení voliči Mosta-Hídu. A tak nielen v marci, ale aj na jeseň po druhýkrát (a možno sa stihne aj májový spoločný termín eurovolieb a predčasných do NR SR) kde narazí Most na tvrdú stenu reality a ocitne sa konečne aj Bugár, aj táto fantómová hybridná strana tam, kde patrí – na smetisku dejín. Lebo komu niet rady – tomu niet pomoci a zradcovi nikdy! Ani, keby sa Soros rozlial na kolomaž. Vzdanie sa Roberta Fica vo voľbe na ústavného sudcu bol geniálny ťah, ktorý dal Bugárovi mat. Či aj šach-mat, záleží na Bugárovom ťahu a posadnutosti po funkcii a pozícii. Fatálna hra nervov, stratégie a prezieravosti.

Rafael Rafaj

autor je riaditeľ Inštitútu národnej politiky