Môj profil 
Predplatné
V prvom rade treba rozlíšiť sanitku Dopravnej zdravotnej služby a sanitku Záchrannej zdravotnej služby. “Dopravná zdravotná služba je v podstate iba taxík pre chorých.
Takáto sanitka neposkytuje pacientom žiadnu zdravotnú starostlivosť, len ich preváža do nemocnice. Naproti tomu záchranná zdravotná služba, ľudovo označovaná ako záchranka, je pojazdná ambulancia s vodičom a záchranármi, vybavená mnohými zdravotníckymi prístrojmi, ktorá zasahuje pri život ohrozujúcich stavoch po volaní na linku 155,” vysvetlil Polák s tým, že AZZS združuje len poskytovateľov záchraniek.
V bezpečnosti záchraniek a sanitiek Dopravnej zdravotnej služby sú rozdiely. “Podľa môjho názoru je rozdiel obrovský, a to ako vo vodičoch oboch typov sanitiek, tak aj v kvalite a stave vozidiel. Vodiči záchranky musia spĺňať prísne zákonné kritériá, prechádzajú náročným výberom a tréningom. Musia absolvovať pravidelné nezávislé psychotesty a musia byť pravidelne školení v poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane, na vodičov Dopravnej zdravotnej služby sú kladené iba také nároky ako na ktoréhokoľvek iného vodiča z povolania,” vyjadril sa Polák. Nezriedka ide o bývalých vodičov špedičných služieb, kamionistov a taxikárov.
Poskytovatelia ZZS prechádzajú prísnym výberom zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, pričom súčasťou kritérií výberu poskytovateľov ZZS je aj vozový park sanitiek.
“Vozidlá záchranky, ktoré sa v praxi na Slovensku využívajú, nemajú spravidla viac ako päť až šesť rokov, povinne musia mať elektronické bezpečnostné systémy ako ABS, ESP a pod., a minimálne raz ročne musia absolvovať prehliadku v stanici technickej kontroly (STK), bez ohľadu na ich vek. Teda aj jednoročné vozidlo záchranky sa musí podrobiť prehliadke STK,” uviedol Polák. Zatiaľ čo na záchranky sú kladené vysoké nároky a sú pravidelne kontrolované po technickej, materiálnej, ako aj vzdelanostnej stránke samotnej posádky, na poskytovanie DZS postačuje voľná živnosť.
Podľa jeho ďalších slov si hocikto môže zo dňa na deň otvoriť DZS, dokonca nemusí mať ani zdravotnícke vzdelanie. “Stačí, že ho zazmluvní niektorá zdravotná poisťovňa a môže fungovať. Na trhu existujú v súčasnosti aj veľké seriózne spoločnosti, ktoré poskytujú DZS na slušnej úrovni, žiaľ, stále na u nás pôsobia aj rôzni drobní poskytovatelia DZS, ktorí fungujú na autách, ktoré majú oveľa viac ako desať rokov. Nie sú v stopercentnom technickom stave a ich vodiči sú bývalí vodiči z povolania, ktorí si na DZS len privyrábajú na dôchodok,” povedal Polák. Hoci nemá podrobné informácie o uvedenej nehode, neprekvapilo by ho, keby išlo práve o kombináciu starého auta a fatálneho zlyhania vodiča, ktorý má svoje najlepšie roky už za sebou.
Svedkovia nehody uvádzali, že pacienti neboli pripútaní. “Legislatíva jasne definuje, že pacient musí byť počas prevozu sanitkou pripútaný trojbodovým bezpečnostným pásom.
Dokonca aj pacienti prevážaní na nosidlách, musia a sú počas jazdy v záchranke pripútaní. Zákon dáva výnimku z pripútania samotným záchranárom, ktorí sa počas jazdy potrebujú starať o pacienta a preto nie je možné, aby boli pripútaní. Pri nehodách záchraniek sa najčastejšie zrania záchranári a pacientovi sa zväčša nič vážne nestane. To je práve z dôvodu, že pacient je v záchranke počas jazdy pripútaný. Žiaľ, ak sa potvrdí, že pacienti z havarovanej sanitky neboli pripútaní, pôjde o neuveriteľnú chybu poskytovateľa DZS,” pokračoval s tým, že by to len potvrdilo veľké rozdiely medzi poskytovateľmi ZZS a niektorými menšími poskytovateľmi DZS.
Sanitky DZS nemôžu používať označenie “Záchranná zdravotná služba” a vyhradený znak ZZS. Mnohé DZS však používajú na označenie svojich vozidiel symbol takzvanej hviezdy života (“stredová časť vyhradeného znaku ZZS” – modrá hviezda), ktorá sa dá ľahko zameniť s vyhradeným znakom ZZS. Ak má sanitka nápis “Záchranná zdravotná služba”, ide záchranku.
.JPG)
