Spojené štáty a NATO sa v uplynulom mesiaci zaoberali hádzaním jedovatého, smrtiaceho bahna na Vladimíra Putina a ruský ľud, ktoré v Rusku vyvolalo pobúrenie. Mám na mysli teroristický útok a vraždu Darje Duginovej, sabotáž plynovodov Nordstream a tento víkend bombu nastraženú nákladným autom na Kerčskom moste. Tieto nedávne útoky vnímame v kontexte pokračujúceho ostreľovania Donbasu ukrajinským delostrelectvom, ktoré za posledné dva mesiace zabilo takmer 100 mužov, žien a detí. Donbas je teraz súčasťou Ruska bez ohľadu na to, čo si o jeho novom štatúte myslí Západ. Bolo by pochopiteľné, keby sa Rusko rozhodlo pre mega-Howard Beale moment – t. j. sú nahnevaní ako čert a už si to nenechajú vziať.

Predpokladám však, že Vladimír Putin a jeho poradcovia nemajú záujem o emotívne ventilovanie a búšenie päsťami do prázdna. Rusko sa chystá urobiť viac než len otvoriť okno a kričať od hnevu. Predpokladám, že na ukrajinských bojiskách sa chystá niečo podstatnejšie a vážnejšie než cholerické výkriky.

Obrysy blížiacej sa ruskej reakcie začínajú byť jasné. Putin napríklad vymenoval nového veliteľa, ktorý bude viesť všetky jeho sily na Ukrajine, generála Sergeja Surovikina. Je to pozoruhodné, pretože do dnešného dňa Rusko nevymenovalo žiadneho veliteľa, ktorý by dohliadal na všetky jeho sily na Ukrajine. Podľa môjho názoru to naznačuje rozhodujúci posun od špeciálnej vojenskej operácie k vojnovému úsiliu so spojenými silami.

Čo znamená “kombinované zbrane”? “Úplná integrácia a použitie dvoch alebo viacerých zbraní alebo prvkov jednej vojenskej služby do operácie.” Inými slovami, ruské vojenské operácie v budúcnosti budú využívať všetky pozemné a vzdušné kapacity v koordinovanom systéme. Bývalé milície v Donecku a Luhansku už nebudú viesť vojnu vo vlastnej sfére s podporou Ruska v podobe delostreleckej a raketovej paľby, spravodajstva a elektronického boja. Tieto jednotky sú teraz súčasťou Ruska a ich kapacity budú použité v súlade so širšou, komplexnou rovinou s pravdepodobným cieľom úplnej porážky Ukrajiny.

Hoci niektorí odborníci špekulovali, že Rusko by mohlo uvoľniť svoje spravodajské a špeciálne operačné jednotky na vykonávanie sabotážnych a “teroristických” útokov proti americkým a európskym cieľom spolu s údermi železnou päsťou na Ukrajinu, neverím, že Vladimir Putin chce klesnúť na takúto úroveň a dať Západu ďalší dôvod na to, aby ho označil za sponzora terorizmu. Nechcem tým povedať, že Putin sa bojí, že bude označený za “teroristu”, ale myslím si, že Putin chápe, že “terorizmus” je prejavom slabosti, a nemieni podniknúť kroky, ktoré by Rusko vykreslili ako slabé.

Nemyslím si, že sa Rusko pustí do protiteroristickej operácie podobnej tej, ktorú uskutočnilo v Čečensku. Predpokladám, že mnohí čitatelia tohto článku zabudli alebo nikdy nevenovali pozornosť radikálnemu islamskému terorizmu, ktorý v Rusku pustošil počas desiatich rokov:

– Bombový útok na nákupnú pasáž v auguste 1999 a bombový útok na obytný dom v Moskve v septembri 1999, pri ktorom zahynulo šesťdesiatštyri ľudí.

– Dva bombové útoky v septembri 1999 v ruskej republike Dagestan a v juhoruskom meste Volgodonsk. Stále sa vedú spory o tom, či tieto útoky boli jednoznačne spojené s Čečencami.

– Výbuch bomby, ktorý zabil najmenej štyridsaťjeden ľudí vrátane sedemnástich detí počas vojenskej prehliadky v juhozápadnom meste

– Kašpiisk v máji 2002. Rusko z útoku obvinilo čečenských teroristov.

– Prepadnutie moskovského divadla Dubrovka v októbri 2002, kde sa na predstavení zúčastnilo približne sedemsto ľudí. Ruské špeciálne jednotky začali záchrannú operáciu, ale plyn vyrobený z ópia, ktorý použili na zneškodnenie rukojemníkov, zabil viac ako 120 rukojemníkov, ako aj mnohých teroristov. Basajev prevzal zodpovednosť za organizáciu útoku a predpokladá sa, že sa na ňom podieľali tri skupiny napojené na Čečensko.

– Dvojitý samovražedný bombový útok z decembra 2002, ktorý zaútočil na sídlo čečenskej vlády podporovanej Ruskom v Groznom. Ruskí predstavitelia tvrdia, že pri útoku, pri ktorom zahynulo 83 ľudí, pomáhali miestnym Čečencom medzinárodní teroristi.

– Trojdňový útok na Ingušsko v júni 2004, pri ktorom zahynulo takmer sto ľudí a ďalších 120 bolo zranených.

– Pouličné boje v októbri 2005, pri ktorých zahynulo najmenej osemdesiatpäť ľudí. Boje sa odohrali v juhoruskom meste Nalčik po tom, ako čečenskí povstalci zaútočili na vládne budovy, telekomunikačné zariadenia a letisko.

– Pri útoku na Nevský expres, ktorý využívajú členovia podnikateľskej a politickej elity, v novembri 2009 zahynulo dvadsaťsedem ľudí.

– V marci 2010 dve samovražedné atentátničky odpálili bomby na stanici moskovského metra, ktorá sa nachádzala v blízkosti sídla bezpečnostných služieb, a zabili tridsaťdeväť ľudí. K zodpovednosti za bombový útok sa prihlásil vodca islamistických čečenských povstalcov Doku Umarov; ten sa prihlásil aj k zodpovednosti za vykoľajenie Nevského expresu.

– Dva dni po bombovom útoku na stanicu metra v marci 2010 vybuchli dve bomby v meste Kizljar na ruskom severnom Kaukaze, pričom zahynulo najmenej dvanásť ľudí.

Bol to terorizmus, ktorý však nepredstavoval existenčnú hrozbu pre Rusko. Rusko spustilo rozsiahlu protiteroristickú operáciu a po jej skončení potlačilo násilie a zabezpečilo si lojalitu Čečenska voči Ruskej federácii. V skutočnosti sa čečenský vodca Ramzan Kadyrov a jeho jednotky stali v Rusku akousi ľudovou legendou.

Na Rusko útočia Spojené štáty a NATO prostredníctvom zástupcov, t. j. Ukrajinu, a teraz si uvedomuje, že musí nielen vojensky poraziť Ukrajinu, ale aj vykastrovať Západ. O to ide a nadchádzajúce stretnutie Putina s jeho Radou národnej bezpečnosti objasní, ako sa Rusko plánuje vysporiadať s touto skutočnou existenčnou hrozbou.