Vyletela priamo z elity bratislavskej kaviarne: Štvrtok na námestí pred Úradom vlády totiž patril asi šesťminútovému básnickému prednesu Michala Hvoreckého, akýmsi „dumkám večerným” tohto nespochybniteľného talentu slniečkarov. Len malá ukážka z básne literárneho génia, v ktorej ako správny národný buditeľ oplakáva súčasný slovenský „marazmus”:

„Čo horšie sa ešte musí stať? // Aby sa prebrala rodná mať? // A s ňou aj rodný otec, stará mama, svat, svet, teta, suseda a aj jej muž. // Kedy to bude? Zajtra? Už? Nuž…”

Kuš, buš, zahrajte mu tuš! Veď ešte aj prostredníček establišmentu ukázal. Uvidíme nabudúce aj holý zadok? Pravý hrdina kultúrnej obce!

Priatelia, ak by Hvoreckého perly ducha čítali štúrovskí básnici, ktorých dielo je skutočným prínosom do našich kultúrnych a spoločenských dejín, oni nie že by sa v hroboch obracali, oni by sa tam s prepáčením krútili ako lodné vrtule.

Ale uvidíme, ako bude náš talent, tento samozvaný novodobý Janko Kráľ model 2025 rásť. Možno bude chcieť poéziu publikovať aj knižne, a požiada o finančné zdroje Ministerstvo kultúry, kde ho „s radosťou” vyslyšia…

Bola by predsa škoda, keby tento velikán z tribún upadol do zabudnutia. Veď mu aj Magda Vašáryová napísala verejne na nástenku, že by si jeho text rada požičala a čítala po ďalších slovenských námestiach. A to už keď sa ozve pani Magda, to je záruka kvality…

Alebo žeby nie?