Naď opätovne upozornil na to, že ako minister porušoval zákon

Na besede zaznel výrok:

“… viete ja teraz poviem niečo, to nie je utajovaná informácia, nikdy som to nehovoril, poviem to takto, ako máte túto exkluzivitu, my sme sa tak hrali s tými Rusmi, že my sme ich nahrávali a potom sme im to posielali na ich telefóny. Oni boli psychicky úplne hotoví. Si predstavte toho ruského agenta, ktorému príde video a on si pustí sám seba ako robí špionážnu činnosť. A my sme rátali sekundy za koľko vypadne zo Slovenska. Oni normálne sadali do auta a všetci utekali, aby sme ich nezavreli…. “.

Nakoľko sa nám tento postup bezpečnostnej zložky štátu naozaj nepozdával, spojili sme sa s odborníkom s viac ako 30 ročnou praxou v spravodajských službách, aby nám k predmetnému výroku Naďa zaujal odborné stanovisko.

V prvom rade treba poukázať nato, že štátne inštitúcie môžu konať výlučne len v medziach zákona, teda len tak, čo im taxatívne zákon stanovuje. V tomto prípade, ak vychádzame z predpokladu, že Jaroslav Naď hovorí na hodnotenom videu z besedy pravdu, je možné v postupe Vojenského spravodajstva identifikovať niekoľko porušení zákona a medzinárodných dohovorov.

Ak Vojenské spravodajstvo monitoruje svoje záujmové objekty prostredníctvom takzvaných informačno – technických prostriedkov (ITP), potrebuje na základe odôvodnenej žiadosti na tento úkon súhlas zákonného sudcu. Ak zákonný sudca takýto súhlas vydá, VS môže realizovať monitorovanie daného objektu obrazovými, zvukovými záznamami v rozsahu rozhodnutia súdu. Avšak VS nemôže s takto získanými záznamami nakladať inak, ako to zákon o ochrane pred odpočúvaním v §7 ustanovuje. Tým, že zasielali výsledky spravodajskej činnosti získané ITP priamo na mobilné telefóny záujmovým osobám, flagrantným spôsobom porušili zákon, ktorý takýto postup neumožňuje a konkrétni pracovníci, ako vidno pod priamou patronáciou svojich nadriadených ako aj samotného ministra obrany, zneužili svoje právomoci. Bolo by zaujímavé vedieť, či takýto postup aj priznali zákonnému sudcovi, ktorý skúma zákonnosť celého procesu realizácie ITP, teda od nasadenia až po jeho prípadné fyzické zničenie. Ak tak neurobili, dalo by sa uvažovať o uvádzaní sudcu do omylu zamlčaním dôležitej skutočnosti o vytvorení nelegálnej kópie záznamu a jej následnom poskytnutí nepovolanej osobe. Treba podotknúť, že samotný záznam ITP je utajovanou skutočnosťou.

Ak by VS realizáciu Naďom opísaného ITP vykonávalo bez požiadania súhlasu príslušného súdu, tak by došlo k fatálnemu zneužitiu spravodajskej služby, o čom ani nechceme ďalej uvažovať.

Nakoľko tento prípad sa mal týkať monitorovania diplomatického zboru Ruskej federácie, môže mať takýto postup nie len trestno-právnu dohru, ale aj diplomatickú, nakoľko spravodajská služba pri získaní informácií o tom, že diplomatický aparát cudzieho štátu vykonáva na území SR činnosť, ktorá je v rozpore s takzvaným Viedenský dohovorom o diplomatických stykoch, musí o tom informovať Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré v zmysle tohto dohovoru realizuje následné kroky smerujúce k vyhosteniu takejto osoby prípadne skupiny osôb z územia SR. Tu by nastalo porušenie medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Len diletant môže takýto postup zvoliť a naviac sa tým chváliť na spôsob majora Terazkyho z filmu „Černí baroni“.

Takéto vyjadrenia aké bývalý minister obrany prezentoval, sú slušne povedané veľmi amatérske, neprofesionálne a nehodné funkcionára, ktorému bola do podriadenosti zverená spravodajská služba. Nikde vo svete sa s takýmito vyjadreniami od relevantných hráčov nestretnete, je to veľmi nezodpovedný a nebezpečný prístup poškodzujúci renomé Slovenskej republiky ako aj inštitúcie VS.

Naď na besede okrem iného uviedol aj fakt, že celá záležitosť nie je utajovanou skutočnosťou. Toto môže povedať len naozajstný laik, pretože samotná realizácia ITP a zvolený postup rozkladného opatrenia musia byť súčasťou utajovaných spravodajských spisov. Už len skutočnosť, že záujmové osoby, ktoré dostali záznamy na svoje mobilné zariadenia sa teraz oboznámili s tým, že vec realizovalo VS môže ohroziť záujem Slovenskej republiky a v neposlednom rade aj životy a zdravie riadiacich pracovníkov a zdrojov, ktorí sa na tejto operácii podieľali a dlhodobo ju rozpracovávali.

Orgány činné v trestnom konaní a kontrolný výbor NRSR na kontrolu VS by sa mali okamžite touto kauzou zaoberať, nakoľko mohol byť okrem porušení zákona o ochrane proti odpočúvaniu, zákona o Vojenskom spravodajstve, zákona o ochrane utajovaných skutočností, porušený aj Trestný zákon.

Pýtať sa majú koho, nakoľko vo vedení VS nastali po výmene vlády len naozaj veľmi kozmetické zmeny, kedy sa na šachovnici posunul len riaditeľ VS, ktorého vystriedal vo funkcii Naďovi veľmi lojálny človek, ktorého Naď v minulosti poveril „vyčistením“ služby a ponechal ho na funkcii zástupcu riaditeľa VS. Nemôžeme sa potom diviť, že Naďove kauzy na MOSR ostávajú nedoriešené a vynárajú sa stále nové.

Už sa akosi zabudlo aj na vyvodenie zodpovednosti za “vypínanie” alternatívnych médií, v ktorom podľa materiálov NBÚ hlavnú úlohu zohrávalo práve VS.

Občan, ktorý vidí, že za jeho dane sa financuje štátny aparát, ktorý sa neštíti používať na zásah do ľudských práv protizákonnú činnosť a bývalý minister obrany sa tým ešte chváli a všetkým smeje do očí, si môže povedať len jedno, „takto sa to nerobí, do psej matere“.

Prečítajte si tiež

• Dobrovodský: Rezort obrany neposkytnutím analýzy o migoch porušil ústavu
• Informácie Hlavných správ o škandáloch exministra Naďa potvrdené NKÚ
• “Zapredanec a vlastizradca!” Ministra Naďa údajne vypískali rodičia na hokejovom štadióne, kde trénuje jeho syn. Odkazuje im, že deti nemôžu za politiku: “Vy, dezoláti, vaše deti sa za vás hanbia!”