Na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru sa v utorok uskutočnilo stretnutie ministerky vnútra Denisy Sakovej, prezidenta HaZZ Pavla Nereču, riaditeľky odboru požiarnej prevencie Jany Morávkovej, riaditeľa KR HaZZ v Prešove Jána Goliáša, riaditeľa OR HaZZ v Prešove Lubomíra Toďora, vedúceho z KR HaZZ v Prešove Petra Kovalíka a veliteľa zásahu Petra Bartoša so zástupcami médií v súvislosti s tragickou udalosťou v Prešove s cieľom vysvetliť laickej verejnosti záchranárske postupy a taktiku likvidácie následkov mimoriadnej udalosti.

Na likvidácii požiaru a evakuácii obyvateľov sa podieľalo 117 hasičov a 50 kusov techniky. Hasičom pri zásahu pomáhali aj záchranári, policajti, vojaci i horskí záchranári.

Hasiči nasadili všetku svoju techniku, na miesto výbuchu bolo vyslané aj overovacie vozidlo. Podľa slov Petra Kovalíka operačné stredisko vzhľadom na prubudajúce informácie kontaktovalo ďalšie hasičské stanice v Košiciach, Bardejove, aby pripravili výškovú techniku.

“Privolaní hasiči museli v priebehu niekoľkých sekúnd vyhodnotiť situáciu a prijať všetky potrebné riešenia nielen na záchranu osôb postihnutých nešťastím, ale zároveň museli prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby nedošlo k ohrozeniu ďalších osôb, záchranárov na zdraví alebo na živote. Príslušníci HaZZ dorazili na miesto výbuchu päť minút po nahlásení udalosti na linku 150,” vysvetlil prezident HaZZ Pavol Nereča.

Vrtuľníková technika Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR bola povolaná takmer okamžite po začatí záchranárskych operácií, no nemohla byť využitá z dôvodu nepriaznivého počasia na preletovej trase Bratislava – Prešov.

Prvotná situácia po príchode hasičov

Veliteľ zásahu Peter Bardoš následne ozrejmil, že na mieste zásahu bolo okamžité zistené, že sa jedná o kolaps vrchných poschodí. “Jednotka okamžite nasadzovala jeden útočný prúd do vnútra budovy, v tejto chvíli sme nevedeli, ako to v budove vyzerá. Pred vchodom prebiehal väčší požiar,” opísal prvotnú situáciu a dodal, že na mieste sa nachádzalo viacero áut, ktoré bránili jednotke zásahu dostať sa bližšie.

“Nad hlavným vchodom padali v tom momente ešte trosky. Okolo budovy sa nachádzali 3,5-tonové kusy betónu – obrovské kusy konštrukcií,” vysvetlil.

Pri požiari pred vchodom bolo podľa slov Bardoša očividné, že to spôsobil plyn, preto tam bolo nariadené ochladzovanie. Pri vstupe jednotky do budovy prebiehal pri výťahu ďalší požiar, ktorý bol rýchlo uhasený. Následne hasiči mali v pláne postupovať po schodišti, vchod bol však úplne zatarasený troskami.

Trosky boli veľmi jemné, čo podľa Bardoša naznačovalo, že došlo k väčšiemu kolapsu. “V tom momente sme nemohli pokračovať ďalej vnútornými zásahovými cestami, ustúpili sme von z budovy a stiahli techniku. Medzi nami padli ešte obrovské kusy betónu. Mali sme obrovské šťastie, že sa v tom momente nikomu nič nestalo,” vysvetlil.

Následne Bardoš začal vykonávať prieskum okolia budovy. Upozornil, že v niektorých častiach boli naklonené do ulice veľké kusy konštrukcie budovy. Preto bola následne vytýčená nepriepustná oblasť, do ktorej nemal nikto vstupovať. Táto oblasť sa nachádzala pred hlavným vchodom a zároveň jediným vchodom do budovy. 

Osoby v budove registrovali hasiči do desiateho poschodia, vyššie poschodia boli už v plameňoch.

Príprava ťažkej techniky

Jednotky sa následne presunuli na voľnú plochu k cyklochodníku. Prvotne však išlo len o odhad, nebolo isté, či vôbec bude možné techniku v daných podmienkach rozložiť. Zároveň to však bolo jediné miesto, odkiaľ bolo možné zasahovať.

“Technika je špičková,” uviedol Bartoš s tým, že problémom bol nedostatok miesta i zlý podklad. “Na rozvinutie výškovej techniky musí byť dostatočne veľká a dostatočne pevná plocha. Na prevádzku výškovej techniky, ktorá bola nasadená na piatkovom požiari, je potrebná voľná a dostatočne pevná plocha min. 45m² , čo na mieste výbuchu a požiaru nebolo,” ozrejmil tiež Bartoš.

Kým sa rozkladalo Bronto, ktoré bolo prvé na mieste, prebiehala evakuácia z 1. a 2. poschodia, ktoré sa dali dosiahnuť bežnými rebríkmi na vozidle. Na dané poschodia vošli hasiči, ktorí ich skontrolovali, usmernili ľudí, aby prišli k rebríkom na danú stranu.

“Čo bolo nežiaduce, že ľudia z ďalších poschodí odchádzali od okien a menili svoju pozíciu. Museli sme veľmi pozorne sledovať, kde sa ľudia nachádzajú,” upozornil Bartoš.

Dodal, že opätovne na 2. poschodí došlo ku kontrole, či skutočne došlo k celkovému kolapsu celého schodiska. Overovali, či je možné ľudí evakuovať práve z tohto poschodia. “Vytvorili by sme tým linku, čo by sme bežne robili cez hlavný vstup,” upresnil. Nebolo to však možné, ale prieskumom sa zistilo, že do vyšších poschodí je možné vystúpiť cez výťahovú šachtu, čo dvaja hasiči aj uskutočnili.

“Bez akékoľvek istenia išli o poschodie vyššie, kde našli niekoľko ľudí, uhasili lokálne požiare, ktoré keby sa rozšírili, bol by to obrovský problém. Využili na to čiastočne funkčnú hydrantovú sieť – mala malý prietok. Ľuďom dali inštrukcie, že sa majú presunúť na stranu, kde je najviac zasahujúcich jednotiek. Následne postúpili na ďalšie poschodie, dokázali tak vystúpiť až na 8. poschodie bez akéhokoľvek istenia,” uviedol a dodal: “Nepýtajte sa ma ani, ako to spravili, pretože ja ako veliteľ zásahu, ktorý zodpovedá za ich bezpečnosť, to v podstate ani nechcem vedieť. Urobili enormný kus práce, zachránili veľmi veľa životov.”

Dvojica hasičov následne oznámila, že neexistuje vnútorná zásahová cesta, schodisko bolo úplné zrútené. To podľa Bartoša znamenalo, že boli porušené absolútne všetky priečky. Na poschodiach 10. – 12. sa v danom momente nedalo nijako zasahovať, keďže vybité okná spôsobovali nárast požiaru.

Evakuácia

Dve výškové techniky v daných momentoch boli na mieste, ďalšie tri prichádzali. Bartoš následne opätovne upozornil, že pokiaľ podpery nie sú stabilizované, elektronika vozidla vám neumožní plošinu vysunúť. Zároveň bolo rizikom, že podpery Bronta sa nachádzali v tesnej blízkosti trávnika.

Následne bol na kôš montovaný evakuačný rukáv, aby bolo možné evakuovať čo najviac ľudí, za čo najkratší čas. “Je to kvôli tomu, že keď sa dostanete k zachráňovanej osobe, nemusíte s relatívne pomalou plošinou zísť dolu, ale nastúpi do koša, vojde do rukáva a kĺzavým, špirálovitým pohybom sa dostane osoba dole, kde sa to rozipsuje a zoberiete danú osobu,” uviedol a upresnil, že evakuácia na vyšších poschodiach pomocou vysunutých rebríkov nebola možná kvôli mrazom. “Pri starších ľuďoch bolo nemysliteľné, aby vôbec niekto vystúpil na rebrík a zišiel dole.”

Hasiči s plošinami sa zamerali najprv na ľudí na najvyšších poschodiach, ktoré boli najviac ohrozené. Ľudia na 4. a 5. poschodí v tom momente neboli priamo ohrození. “Museli sme sa venovať tým hore, pretože požiar rapídne rýchlo postupoval,” doplnil.

Rukávom evakuovali 20 ľudí. Dvaja sa odmietli spustiť rukávom, preto ich museli dopraviť dole košom po plošine. Jeden muž sa v rukáve dokonca zasekol, trvalo niekoľko minút, kým ho odtiaľ dostali. Zároveň vplyvom veľkého sálavého tepla došlo k poškodeniu rukáva, ktorý museli vyradiť.

Následné výškové vozidlá boli smerované na ďalšie strany budovy. Súbežne s činnosťou plošiny bol nasadený aj rebrík do 11. podlažia, kde sa údajne mala nachádzať ešte jedna osoba. Pre jeho postavenie na správne miesto bolo nevyhnutné vyrezať stromy. Opakovane sa pokúšali príslušníci priblížiť k miestu, kde sa mala osoba nachádzať, no obmedzila ju elektronika a musela byť opätovne rozložená. Po zaujatí postavenia bol rebrík smerovaný na 11. poschodie, kde sa ešte mala nachádzať osoba, no z dôvodu silného sálavého tepla a šíriaceho sa požiaru neboli príslušníci schopní vstúpiť do objektu.

Špekulácie okolo vakov a vrtuľníka

“Nafukovacie vaky nie sú v súčasnosti zaradené do výzbroje Hasičského a záchranného zboru, nakoľko ich nasadenie a funkčnosť v prípade záchrany osôb pri požiari výškových budov na neosvedčil. Funkčnosť takéhoto prostriedku narušujú dopadajúce horiace trosky a rôzne úlomky, ktoré vznikajú pri požiari,”povedal prezident HaZZ.

Bartoš zároveň upozornil, že oheň nebolo možné v daných podmienkach potlačiť. Požiar tiež prestupoval o poschodia nižšie, čo bolo neštandardné. Policajný dron im zároveň ukázal, že bola porušená strešná konštrukcia – akokeby boli otvorené panely smerom hore.

Prebiehala tiež komunikácia s Vrtuľníkovým krídlom Generálplukovníka Jána Ambruša o možnosti nasadenia vrtuľníka. Keby však prišiel vrtuľník, ako to niektorí komentovali, zmenili by sa podmienky pre požiar a ešte viac by narastal. “Vrtuľník by podľa mňa spravil oveľa viac škody, nehovoriac o tom, že tam boli potrhané plechy na streche plus kúsky betónovej konštrukcie, čo by znamenalo, že každá výšková technika, ktorá sa nachádzala dookola by musela prerušiť činnosť.”

Aj napriek spohotovostneniu najbližšieho vrtuľníka, ktorým disponujú Ozbrojené sily SR, veliteľ zásahu z aktuálne získaných a dostupných informáciu preto rozhodol, že pri súčasnom vývoji požiaru, ktorý sa rozvinul vo všetkých priestoroch horných poschodí, by nebol možný prístup vrtuľníkovou technikou k streche, alebo obvodovému plášťu panelového domu.

Hasiči informovali, že teplo, ktoré vzniká pri takomto požiari, dosahuje stovky °C a sálaním a prúdením, ktoré sa šíri smerom hore, dokáže ohroziť stabilitu vrtuľníka, jeho systémy, senzory a motory. Dym z požiaru, ktorý obsahuje menšie a väčšie častice, by mohol byť nasatý do motorov a poškodiť ich. Taktiež strata orientácie posádky v dyme je možné riziko. Samotné teplo dokáže vytvoriť nepredvídateľné vzdušné prúdenie, ktoré môže spôsobiť stratu kontroly nad vrtuľníkom. A to isté teplo a dym by taktiež ohrozovali záchranárov v podvese vrtuľníka alebo na palubnom žeriave, ktorých by sa posádka snažila vysadiť na strechu budovy, alebo do okien bytového domu. Ani lano palubného žeriavu, ani podvesové lano nedokáže vydržať také extrémne teploty.

“V neposlednom rade pri nasadení leteckej techniky, by nebolo možné súčasne použiť výškovú techniku z dôvodu pôsobenie tlakových síl potrebných na zabezpečenie vztlakovej potreby prevádzky vrtuľníka,” povedal veliteľ zásahu. “V tomto prípade by určite došlo aj k odlietavaniu úlomkov z horiacej budovy a pravdepodobne aj k riziku zrútenia niektorých podlaží, ktoré boli staticky poškodené následkom výbuchu. Aj napriek týmto všetkým rizikám, posádky vrtuľníkov aj so záchranármi boli pripravení na nasadenie do záchrannej akcie,” dodal.

Vozidlá museli byť premiestnené za pomoci vojakov a príslušníkov policajného zboru. Plošina aj napriek snahe postaviť ju v bezpečnom priestore musela ostať v miestach, kde hrozilo, že v prípade zrútenia časti konštrukcie ju môže zasiahnuť. Neustále bola vystavená nárazom úlomkov z panelov a častí budovy. Hasiči prehľadávali miesta, kde sa údajne ešte mali nachádzať osoby. Po prieskume s negatívnym výsledkom začali s likvidáciou požiaru.

Varovania statikov

“Celý zásah bol odkomunikovaný s dvoma statikmi, ktorí sa non-stop striedali“ uviedol. Vysvetľovali zmeny situácie i to, ako sa môže budova správať, ak bude požiar pokračovať. Statici nedoporučovali následne vstupovať vôbec do budovy.

Príslušník Horskej záchrannej služby so psom napriek varovaniu do budovy vstúpil a prehľadal ju do 6. poschodia. Na vyššie poschodia už statik výstup stopol.

Obviňovanie hasičov nie je namieste

Celkovo bolo zachránených 39 osôb. Hasiči postupovali v likvidácii požiaru až do ranných hodín, dňa 7.12.2019 bola krátko po pol siedmej oznámená likvidácia.

“Chceme vyvrátiť rôzne špekulácie v súvislosti s údajnou poruchou hasičskej techniky počas zásahu. Chceme podčiarknu, že počas celého zásahu nedošlo k žiadnej poruche výškovej techniky, hoci poveternostné podmienky v podobe zamŕzajúceho dažďa a padajúce úlomky z budovy značne komplikovali prácu hasičom. Zároveň chcem potvrdiť, že počty a druh nasadenej výškovej techniky bol plne postačujúci v závislosti od náročnosti tohto zásahu”, povedal Peter Kovalík.

Prezident HaZZ zdôraznil, “že aj napriek tomu, že situácia na mieste výbuchu bola veľmi komplikovaná a statika budovy nebola bezpečná, hasiči okamžite začali vykonávať záchranné a evakuačné práce, aby zachránili a pomohli, čo najväčšiemu počtu osôb a všetkým, ktorým sa v danom momente dalo pomôcť. Obviňovať niekoho, že mohol niečo urobiť inak alebo lepšie, skutočne nie je namieste! Rovnako by sme chceli vyzvať verejnosť a médiá, aby prestali špekulovať o tom, čo a ako malo byť urobené a neživili úvahy týchto pseudo – odborníkov. Hasič ide na každý jeden zásah s tým, že riskuje vlastný život, aby pomohol a chránil občanov tejto krajiny.”

Bartoš v závere vysvetlil, že každý hasič urobil viac ako od nich očakával. Každého z nich sa dotkli negatívne postoje neodborníkov na sociálnych sieťach. “Keby ste teraz prišli ku mne na zmenu… Je to veľmi divný pohľad, že po takejto udalosti, keď si myslím, že každý by im mal povedať ďakujem, tak sa pomaly bojíme vyjsť na ulicu, lebo nám niekto povie niečo, čo by sme ľutovali.”

Na záver stretnutia ministerka vnútra Denisa Saková poďakovala všetkým hasičom za svoju obetavú a nenahraditeľnú prácu pre spoločnosť. “Spoločnosť, by si mala vážiť hrdinstvo ľudí, ktorí denne riskujú svoje životy pre druhých s vypätím všetkých síl a neočakávajú ani slovíčko vďaky, pričom si jedno veľké poďakovanie zaslúžia každý deň,” dodala ministerka.

Uviedla tiež: “Osobne navštívim všetkých zasahujúcich hasičov vo štvrtok v Prešove, aby som sa im poďakovala a aby znovu nabrali motiváciu. Hasičina nie je o tom, že chodia do práce a majú za to zaplatené, je to veľmi veľakrát o ich vnútornej motivácii. Každý jeden hasič, ktorý nastupuje do výjazdu, nikdy nevie, či sa vráti živý a zdravý ku svojim blízkym. Za to im patrí moje ďakujem.”