Môj profil 
Predplatné
Vláda podľa neho hovorí o kontinuite, chystá sa “pokračovať v podpore hospodárskeho rozvoja”. “Posledné štyri roky však podnikatelia pociťovali zhoršovanie podnikateľského prostredia, korupcie, súdnictva, nárast byrokracie a štátneho aparátu, takže ak by to malo pokračovať, budúcnosti by sme sa museli obávať.” Je škoda, že sa záväzok dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu posunul z roku 2018 na 2020, v čase silného ekonomického rastu by malo mať Slovensko vyššie ambície, podobne ako v počte vytvorenia nových pracovných miest a poklesu nezamestnanosti.
“Na druhej strane oceňujeme plány, ako boj proti korupcii, rozvoj regiónov, definovanie Stratégie hospodárskej politiky, príprava zákona o malých a stredných podnikoch, podpora moderného priemyslu, vedy a výskumu, digitalizácie verejnej správy a podobne. Dúfajme, že to neskončí iba pri rečiach, ako sa to často stalo počas posledných štyroch rokov,” podčiarkol.
“Sme presvedčení, že vláda by nemala naháňať a ‘dusiť’ malých podnikateľov, ktorých hlavnou devízou je, že nemusia byť závislí na štáte a veľkých firmách, ale dokážu sa postarať o seba, prípadne aj o členov svojej rodiny a pri úspešnosti neskôr rozšíriť svoje podnikanie a tvoriť pracovné miesta,” upozornil.
Vláda by podľa neho takýchto podnikateľov mala podporovať zjednodušením podnikania, nízkymi daňami a odvodmi, aby im pomohla rásť a nie vymýšľať na nich daňové licencie a sprísňovať daňové a odvodové pravidlá. Vedie to len k prechodu do tieňovej ekonomiky a k motivovaniu podvádzať. Daňové licencie majú zmysel vtedy, ak podnikateľa oslobodia od zbytočnej administratívy a uľahčia mu štart podnikania, nie ak ho len zdania, či sa mu darí alebo nedarí.
“Preto vítame plán zrušenia daňových licencií, aj keď rok 2018 je málo ambiciózny. Bolo by lepšie urobiť tak hneď od roku 2017, nerozumieme prečo to vláda odsúva,” poznamenal. Takto sa dopady prejavia až v rokoch 2019 až 2020, teda ich reálne pocíti až budúca vláda.
Je to dobrý krok, pretože daňové licencie v súčasnej podobe sú prakticky daň zo straty alebo výpalné voči malým podnikateľom. Ich cieľom je postihnúť živnostníkov, ktorí pre drastické znevýhodnenie živnostenského podnikania po roku 2012 prešli na podnikanie cez s.r.o.
“Vítame aj zníženie dane z príjmov právnických osôb, aj keď by sme skôr uvítali pokles na úroveň, kde by bolo Slovensko konkurencieschopné s okolitými krajinami, s ktorými súperí o nové investície v priemysle, službách, bankovníctve a technológiách,” povedal. Takáto úroveň by bola na 17 až 18 %, zatiaľ má Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb v okolí, s výnimkou Rakúska. “Podľa nášho názoru dane z príjmu nemajú byť ťažiskové pre príjmy štátneho rozpočtu, mali by to byť skôr dane zo spotreby, teda DPH a spotrebné dane, ktoré by sa mali vyberať účinnejšie. Vítame aj zámer vlády zvýšiť paušálne náklady pre živnostníkov, pomôže im to zjednodušiť podnikanie. Naša predstava je zvýšiť ich na úroveň 40 až 60 %, podľa typu podnikania. Zamedzí sa napríklad obchodovaniu s bločkami, umelému vytváraniu nákladov, ktoré je často spojené s podvodmi na DPH,” doplnil.
Ešte lepšie by však podľa PAS bolo zavedenie paušálnych odvodov a dane pre malých živnostníkov a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva do ročného príjmu napríklad 50.000 eur. Umožní to rozvoj podnikania, remesiel, samozamestnávania a sebestačnosti, najmä v ekonomicky slabých regiónoch, podobne ako to bolo v rokoch 2002 až 2003, po zavedení paušálnej dane pre živnostníkov. Prinieslo by to rozvoj a zlacnenie služieb živnostníkov, najmä pre domácnosti, či malé a stredné firmy, ktoré sú nedostatkové a ktoré si takéto firmy nedokážu samy zabezpečovať.
.jpg)
.JPG)
