Môj profil 
Predplatné
Šichtařová hneď v úvode svojho článku píše, že niekedy má pocit, že sa svet nielen zbláznil, ale hlavne, že sa zbláznil dočista dobrovoľne. Vzápätí potom vysvetľuje, prečo k takému záveru dospela.
“Matkou nie je žena, pretože ňou môže byť aj muž, a namiesto slova žena by sa najskôr malo používať slovo osoba s vaječníkmi. Čo tí ľudia blbnú? Keď hlúposti riešia ľudia bez mozgu, ktorým sa predtým hovorilo síce politicky nekorektne, ale zato výstižne, hlupáci, o nič nejde. Keď hlúposti riešia poslanci, je to prúser. A to nás práve čaká,” uviedla.
Narážala tým najmä na to, že ľavicové feministky dlhodobo riešia rozdiel v dôchodkoch mužov a žien. Podľa jej slov navyše po zložitom skúmaní a mnohých grantoch z daní, prišli na to, že keď majú ženy v priemere nižšie mzdy ako muži, budú mať aj nižšie dôchodky.
“Premýšľali preto nad tým, ako situáciu na trhu “napraviť”, až vymysleli legislatívne riešenie, ktoré pretlačili Európskym parlamentom,” uvádza.
Stratené v preklade …
Najpikantnějším pritom na celej veci podľa nej je, že sa polovica (tejto nepotrebnej) reality stačila stratiť v preklade, keď správu preberali českí novinári.
“To, čo vyplynulo z pôvodnej správy, ktorú tento týždeň zverejnil Český rozhlas, sa totiž tvárilo tak, že českí poslanci budú musieť včleniť do legislatívy úchvatnú novinku. Keď – podľa tejto pokrútenej správy – už muži nemusia chodiť na dva roky na vojnu, budú musieť chodiť minimálne na dva mesiace na rodičovskú. Ak totiž na rodičovskú nenastúpia, skrátila by sa im doba čerpania rodičovského príspevku,” vysvetľuje.
Vzhľadom na to, ako bola táto správa interpretovaná a odovzdaná ďalej, tak niet divu, že mnohým českým mužom zamotala hlavu. Tieto informácie vyvolali vlnu reakcií a veľmi rýchlo sa ukázalo, akú fušerskú prácu novinári odviedli. Neskôr sa totiž podľa ekonómky túto správu podarilo “do-preložiť” trochu lepšie. “Nádherný to príklad, ako médiá vyrábajú verejnú mienku zo vzduchu,” podotkla Šichtařová.
“Reálna podoba európskej smernice teda znie nakoniec o niečo lepšie, než sa pôvodne zdalo. “Správnu” podobu smernice vysvetlil europoslanec Tomáš Zdechovský,” uviedla a citovala jeho slová: “Záleží na každom štáte, ako si to nastaví. Je tam možnosť, že môže (zaviesť sankcie voči mužom – pozn. red.), ale v žiadnom prípade nemusí a môže to zostať tak, ako je tomu v súčasnosti. Myslím si, že nejaké nútenie či vymedzovanie tým, že by sa skrátila doba čerpania príspevku, nie je vôbec potrebné. ”
Typická “salámová metóda”
Celú vec potom označila za typickú “salámovú metódu,” pretože štát vlastne môže a nemusí zaviesť sankcie voči mužom, ktorí sa rozhodnú na rodičovskú dovolenku nenastúpiť.
“Zatiaľ sankcie len môžu byť. Nabudúce budú musieť byť. Už len to, že niekto dokáže pomyslieť na nejakú sankciu a povinnosť v súvislosti s mužom na rodičovskej a predložiť túto myšlienku poslancom na zváženie, je neuveriteľná nehoráznosť,” myslí si.
Podľa odborníčky sa tak v spoločnosti neustále posúva náhľad na normálnosť. Dodala tiež, že sa veci, ktoré boli najprv úplne slobodné, pomaly stávajú dobrovoľne povinné, čo prirovnala k niekdajším pionierskym táborom.
“Človeku síce hlavu tiež neodtrhli, keď nechodil, ale všade mu vysvetľovali, že si neúčasťou zbytočne komplikuje život. A čo je na tom najhoršie – keď sú v pôvodnom znení správy vyložené nezmysly, nikto sa už nad nimi nepozastaví a nevznesie podozrenie, či nejde o hlúposť, pretože sme si na nezmysly z Bruselu tak zvykli, že toto sa v nich skrátka stratí, ” poznamenala.
“Nebetyčná hlúposť nerešpektuje ľudskú prirodzenosť.”
V neposlednom rade Šichtařová poukázala na to, že nesúhlasí s tým, keď autori legislatívy tvrdia, aký je to úžasný pokrok, keď matka opustí dieťa. Jej osobne to totiž pripomína “pokrok” spojený so zavedením jaslí a nahnaním žien do pracovného procesu medzi úderníkov budujúcich mier.
“Oddelenie matky od dieťaťa nie je žiadny pokrok. Je to nebotyčná hlúposť nerešpektujúca ľudskú prirodzenosť. Síce sa hovorí, že sovietski súdruhovia rozdojili capa, ale ja si neviem predstaviť, ako možno rozdojit môjho muža. Skoro by som povedala, že s tým kozlom muselo byť menej práce. Hoci manžel stále kysne a začína byť zrelý na podprsenku, dojčenie od neho nečakám. Bábätko ho ale čaká. To, čo súdruhovia v Bruseli vymysleli, implikuje, že budú deti na umelej strave, čo z pohľadu zdravia dieťaťa aj ženy veľmi výhra nie je,” uviedla trochu ironicky.
Preto poukazuje na to, že sa feministky zrejme domnievajú, že keď budú muži zostávať doma s dieťaťom, situácia žien sa zlepší, alebo, že keď si žena na dva mesiace odskočí späť do práce, aby potom zase utiekla k dieťaťu, bude na ňu zamestnávateľ čakať s otvorenou náručou.
“Osoba poverená riadením školy (predtým normálne označovaná ako riaditeľ alebo riaditeľka) bude iste nadšená, keď sa učiteľka matematiky vráti do školy na november a december, aby potom mali deti do konca roka zase suplovanie. Pochopiteľne sú feministky vedľa ako jedľa. Väčšina zamestnávateľov nebude na takéto komplikácie zvedavá a vyhovie zákonu len neochotne, aby nemali problémy pred zákonom, “vyjadruje svoj pohľad na vec.
V samotnom závere potom dodáva, že tlak na mužskú rodičovskú, či už so sankciami alebo bez, či už “len” deklaratórnymi smernicami, alebo skutočnými nariadeniami, je systémovo zlé riešenie.
“Malo by byť na každom, či sa dobrovoľne rozhodne zostať doma. Nikto by mu nemal brániť, tiež by ho nemal nútiť vytváraním pocitov viny. Je to príklad klasickej zlé európskej legislatívy, ktorá zbytočne obmedzuje slobodu, ekonomickú konkurencieschopnosť a efektívnosť. Nejaká súdružka sa jednoducho rozhodla, že vie, čo je pre rodičov najlepšie, bez toho aby sa pýtala. No – mýlia sa. Ako každý socialista. Inak by napokon nebol socialistom,” uzatvára vec.
.JPG)
.jpg)
