“Z celého mediálneho priestoru skoro denno-denne srší na všetky strany, že príprava na víťazný pochod na Úrad vlády SR po ďalších parlamentných voľbách je v plnom prúde a prevzatie moci je neodvrátiteľné.”
Avizovaný “víťazný pochod” na Úrad vlády podľa Radačovského spĺňa všetky náležitosti doteraz historicky známych víťazných pochodov. “Predovšetkým je tu jedinečný a a nenahraditeľný líder a otec národa, ktorý zhromažďuje masy slušných a aj poslušných ľudí, jedinečného a jednotného názorového prúdu. Víťazný pochod má svojho prezidenta, ešte dovymenovať Ústavný súd a pochod môže začať. Už len hudba a nejaké tie horiace lampióny, či ako sa to volá v rukách a povel vpred!.”
“Sú tu síce aj nejaké prekážky. Státisíce národne orientovaných Slovákov s iným názorom. Tí však do šíkov víťazného pochodu nepatria. S nimi si ľahko poradia. Označia ich za fašistov, extrémistov a možno aj občanov druhej kategórie.”
“Naposledy sa vyskytla ďalšia prekážka, s ktorou sa musia zomknuté šíky vysporiadať. Líder totiž vyslovil znepokojenie nad tým, že HLAVNÉ SPRÁVY majú viac ako milión čitateľov. Čo teda s HLAVNÝMI SPRÁVAMI? Číslo je privysoké. Zakázať? To znie nedemokraticky. Teda radšej rozpustiť. To znie už lepšie. A čo redaktori HLAVNÝCH SPRÁV? Prispôsobia sa alebo snáď pripoja k víťaznému pochodu? Asi ťažko. Možno prejdú do ilegality. Nič nové. Obdobie víťazných pochodov a neomylných lídrov ilegálnu činnosť tých nepohodlných predpokladá,” hodnotí Radačovský postavenie Hlavných správ, ktoré sú hrádzou proti liberálnemu extrémizmu a preto týmto názorovým spektrom a jeho politikmi nenávidené.
“A čo tí ostatní, nepatriaci do šíkov víťazného pochodu? Čo tá časť Slovákov, ktorí sú možno aj nešťastní a frustrovaní z takéhoto vývoja? Skloníme hlavy? Nikdy a ešte raz nikdy! Veď sa oni stratia. Slováci a Slovensky, hlavu hore!” Vyzval exsudca Radačovský.