Bratislava 26. novembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)

Hlboká recesia vyvolaná konfliktom na Ukrajine otvorila v Európskej únii zívajúce trhliny. A Berlín krízu urýchľuje svojimi jednostrannými krokmi, píše Sal Ahmed pre portál TRT World

Pri prvých náznakoch hlbokej hospodárskej recesie v Európe vznikajú medzi dvoma mocnosťami Európskej únie, Nemeckom a Francúzskom, vážne rozpory v mnohých otázkach vrátane energetiky, obrany a medzinárodného obchodu.

Všetko vyzeralo ružovo, kým minulý mesiac nebolo zrušené stretnutie ministrov na vysokej úrovni medzi oboma krajinami, čo prekvapilo väčšinu odborníkov aj vládnych predstaviteľov, pokiaľ ide o rozsah rozporu.

Na posúdenie významu tohto stretnutia vezmime do úvahy, že francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz spolu so svojimi kabinetmi sa mali stretnúť a podpísať niekoľko dohôd v októbri. Toto malo byť Scholzovo prvé výročné stretnutie francúzsko-nemeckej ministerskej rady, ale obe krajiny sa nedokázali dohodnúť na programe.

Dôvodom rozpadu je energetická a obranná politika EÚ a spôsob, akým sa má postupovať voči Číne.

Energetická politika

Dvadsaťsedemčlenný blok sa doteraz nedokázal dohodnúť na strope cien energií – čo je zjavne trpký bod-, ktorý má chrániť EÚ ako spoločný subjekt a rokovať s medzinárodnými dodávateľmi plynu ako s významnejším klientom, ktorý nakupuje veľké množstvá vo veľkom za lacnejšie ceny.

Zatiaľ čo Európa diskutuje o strope cien energií, mnohé európske krajiny prijímajú jednostranné rozhodnutia. Najmä Nemecko vyvolalo v celej Európe vážne znepokojenie po tom, ako boli niektoré jeho politiky označené za „sebecké“.

Berlín, ktorý je pod značným domácim tlakom v dôsledku rastúcej inflácie cien potravín a energií, nezhôd v trojkoalícii a vojny na Ukrajine, nedávno oznámil dotácie na energie pre domácnosti a priemysel vo výške približne 208 miliárd dolárov.

Toto oznámenie vyvolalo vážne obavy v Bruseli a ďalších európskych hlavných mestách. Najmä Francúzsko je hlboko nespokojné a kroky Nemecka ohrozujú európske podniky.

Dotácia umožní nemeckým podnikom získať nespravodlivú výhodu oproti ich európskym konkurentom, a preto negatívne ovplyvní vnútorný trh.

Francúzski diplomati uviedli, že majú pocit, že Nemecko hádže flintu do žita a prijíma rozhodnutia, ktoré sú niekedy proti francúzskym záujmom.

Francúzski predstavitelia tvrdia, že sa obávajú, že mnohomiliardový nemecký plán by mohol narušiť európsky trh, pretože ostatné krajiny nemajú rovnaké prostriedky na ochranu svojich občanov.

Nemecká iniciatíva tiež poukázala na rozdiely medzi bohatými krajinami EÚ, ktoré si môžu dovoliť nové pôžičky, zatiaľ čo vlády EÚ s nedostatkom peňazí zúfalo hľadajú zdroje financovania.

Obranné zákazky

Ďalším bodom, ktorý vyvoláva vážne obavy a nemeckú jednostrannosť, je spôsob, akým sa Európa chce brániť pred hrozbou ruských rakiet.

Raketové útoky na Ukrajine vyvolali vlnu paniky v celom regióne a mnohé krajiny urýchlene pripravujú plány na posilnenie vlastnej protivzdušnej obrany.

Na nedávnom stretnutí NATO podpísala sieť 14 krajín pod vedením Nemecka dohodu o novom systéme protivzdušnej obrany s názvom Iniciatíva európskeho štítu oblohy. Práve tu dochádza k úplnému a absolútnemu prepadu francúzsko-nemeckých vzťahov. Iniciatíva, ktorej cieľom je vytvoriť spoločný program protivzdušnej obrany na kontinente, nezahŕňa Francúzsko.

Štít bude pozostávať z nemeckých, amerických a izraelských systémov, čo veľmi dráždi Francúzov, ktorí dlhodobo presadzujú myšlienku „európskej suverenity“.

Francúzsko už vyvíja vlastný štít protiraketovej obrany spolu s Talianskom, ale jednostranný prístup Nemecka naznačuje vytváranie menších vojenských zoskupení v rámci Európy.

Rastúca Čína

Minulý rok EÚ aj nemecké vedenie signalizovali, že Čína sa popri USA stáva globálnou superveľmocou. To viedlo EÚ k tomu, aby tvárou v tvár rastúcej opozícii zo strany USA vytesnila svoj vlastný vzťah s Čínou.

Francúzski politici, ktorí sa čerstvo vymanili zo závislosti od ruskej ropy a plynu, opätovne zdôraznili potrebu jednotného frontu proti vytváraniu závislostí medzi EÚ a Čínou. V októbri 2021 sa v správe francúzskeho inštitútu pre vojenskú stratégiu IRSEM konštatovalo, že „ekonomický tlak je zďaleka jednou z najsilnejších diplomatických pák Číny“ v Európe.

Pre Nemecko to predstavuje vážny problém, keďže Čína je jedným z jeho najväčších obchodných partnerov a obe krajiny si vlani vymenili tovar v hodnote takmer 260 miliárd dolárov.

Keď teda Číňania prišli kúpiť podiel v druhom najväčšom európskom prístave v Hamburgu, Scholz odmietol všetky európske a miestne obavy a dal predaju zelenú.

V ďalšom prípade Scholzova cesta do Číny so skupinou generálnych riaditeľov nemeckých spoločností s vysokou bonitou signalizovala Francúzsku, že Berlín je pripravený ísť na vlastnú päsť.

Scholz totiž údajne odmietol ponuku Macrona, aby išiel s ním a vyslal tak signál o jednote EÚ. Francúzsko chce z Európy urobiť dôležité geopolitické centrum, ale to sa môže stať len vtedy, ak Francúzsko a Nemecko budú spolupracovať a upevnia si pozíciu medzi USA a Čínou.

Scholz sa však jednoznačne rozhoduje pre protekcionistické opatrenia v prospech nemeckých podnikov, a nie celej EÚ. Vzťahy medzi európskymi krajinami neboli také zlé už niekoľko desaťročí.

Jacques-Pierre Gougeon, expert na Nemecko z parížskeho think-tanku, pre nemecké médiá uviedol, že súčasné dno francúzsko-nemeckých vzťahov je veľmi vážne a že „niektoré menšie členské štáty EÚ, ako napríklad Poľsko a pobaltské štáty, spochybňujú (francúzsko-nemecké) vedenie“.

V Berlíne, kde panuje inštitucionálna panika, panujú reálne obavy, že krajine dôjde túto zimu plyn, platobná neschopnosť podnikov je v priemere o 30 % vyššia a riziko, že do Európy zasiahne totálna vojna, je veľmi reálne. Podľa jej príznakov by Nemecko mohlo byť pripravené opustiť EÚ a ísť samostatne.