Washington 31. mája (TASR) – Ty, počúvaj ma! Daj tento oheň tamtomu starému mužovi. Sním z kôry toho čierneho červa a daj ho matke. A nepľuj do popola!

Isteže, trošku neobvyklý text – keby sme ho však zreteľne predniesli pred 15.000 rokmi tlupe zberačov a lovcov v oblasti niekde okolo Kaukazu, mali by sme dobrú šancu, že naši poslucháči by vedeli, čo chceme povedať.

A to jednoducho preto, že znenie všetkých podstatných mien, slovies a prídavných mien, obsiahnutých v týchto štyroch vetách, sa v mnohých súčasných jazykoch príliš nezmenilo od podoby, akú malo v prajazyku, ktorý zanikol v čase ústupu veľkých ľadovcov koncom poslednej doby ľadovej, píše agentúra AP.

Podľa tradičného názoru, rozšíreného v jazykovede, nemôže byť životnosť slov dlhšia než 8000-9000 rokov. Lebo tak, ako vymreli dinosaury z jurského obdobia, tak aj starobylé slová vymierajú vlastným vývojom, lingvistickým "zvetrávaním" či prijímaním náhrad z iných jazykov.

Nový výskum však naznačuje, že niektoré slová prežili až dvakrát tak dlho, než sa doteraz myslelo, že by dokázali. A navyše, ich existencia napovedá, že v dávnych dobách fungoval tzv. "protoeurázijský" jazyk – spoločný predok približne 700 jazykov používaných v súčasnosti (a mnohých iných, ktoré už postupom stáročí vymreli). Jazykmi, ktoré vznikli z tohto prajazyka, sa dnes hovorí na území od Arktídy až po južný cíp Indie. A národy nimi hovoriace sú od seba naozaj odlišné – napríklad Ujguri v západnej Číne v porovnaní so Škótmi na Hebridách.

"Nikdy sme tento jazyk nepočuli a nie je ním ani nikde nič napísané," hovorí Mark Pagel, profesor bioinformatiky z univerzity v anglickom meste Reading. Pagel je vedúcim kolektívu, ktorého štúdiu o protoeurázijskom prajazyku prináša on-line vydanie amerického odborného časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

"Ale týmto prapôvodným jazykom sa hovorilo a bol počúvaný. Ľudia sediaci okolo sídliskových ohnísk ho používali na rozprávanie sa medzi sebou," zdôrazňuje bádateľ.

Pagel a jeho spolupracovníci vypracovali zoznam vyše dvoch desiatok tzv. "extrémne zakonzervovaných" slov. Tento súpis obsahuje výrazy očakávateľné, ale aj prekvapivé. Najzakonzervovanejším slovom je zámeno s významom "ty". Na zozname sú tiež výrazy znamenajúce "ja", "nie", "čo", "matka" a "človek" (respektíve "muž"). A takisto slovesá "počuť", "tiecť" a "pľuvať", ako aj podstatné mená "kôra", "popol" či "červ". Spoločne poukazujú na to, čo je – alebo bolo – dôležité pre ľudí v priebehu posledných 15 tisícročí.

"Bolo naozaj potešujúce vidieť tam sloveso ‘dať’," hovorí Pagel. "Ľudskú spoločnosť charakterizuje stupeň spolupráce a vzájomnej výmeny, aký jednoducho nenájdete u žiadneho iného živočícha. Slovesá majú tendenciu dosť rýchle sa meniť – toto však nie."

Myšlienka, že hovorený zvuk nesúci špecifický význam by mohol vyše 15.000 rokov zostať nezmenený, je pre väčšinu jazykovedcov z odboru historickej lingvistiky diskutabilná, ba až kontroverzná.

"Ich všeobecný názor je pesimistický," tvrdí William Cross, profesor lingvistiky z University of New Mexico, ktorý sa zaoberá vývojom jazyka, ale na tejto štúdii sa nezúčastnil. "Zo zásady sa domnievajú, že je príliš málo dôkazov dokonca čo i len na navrhnutie takej jazykovej rodiny, akou je eurázijská." Podľa Crossovho názoru však nová štúdia podporuje pravdepodobnosť existencie prapôvodného jazyka, ktorého počuteľné pozostatky badať aj v mnohých jazykoch dneška.

Pagel a jeho traja spolupracovníci skúmali tzv. "kognáty" (z latinského "cognata", rodom príbuzná, rovnorodá, zhodná: z toho anglicky "cognate"), t.j. slová so spoločným etymologickým pôvodom, majúce v odlišných jazykoch podobné znenie i podobný význam. Takýmito kognátami sú napríklad father (anglicky), padre (taliansky), pere (francúzsky), pater (latinsky) a pitár (v sanskrte). Uvedené slová, s významom "otec", však pochádzajú z jazykov iba jednej jazykovej rodiny – indoeurópskej. Bádatelia teraz ale načreli oveľa hlbšie: dovedna až do siedmich jazykových rodín.

Okrem rodiny indoeurópskej zahrnuli do výskumu jazykovú rodinu altajskú (ktorej novodobými členmi sú turečtina, uzbečtina a mongolčina); čukotsko-kamčatskú (jazyky najkrajnejšej severovýchodnej Sibíri); drávidskú (jazyky južnej Indie); eskimácko-aleutskú (jazyky Arktídy); kartvelskú (gruzínčina a tri príbuzné jazyky); a uralskú (fínčina, maďarčina a zopár ďalších).

Sú to rôznorodé skupiny. Niektoré nepoužívajú pri písaní latinku. Niektoré až do modernej doby nemali písanú podobu. Nevycvičenému uchu znejú všelijako. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi žijú od seba vzdialení tisícky kilometrov. Stručne povedané – zdá sa byť nepravdepodobné, že by mohli byť kandidátmi na zdieľanie kognát.

Ako štartovací materiál použil Pagelov tím 200 slov, ktoré jazykovedci považujú za základnú slovnú zásobu všetkých jazykov.

Iní bádatelia už predtým pátrali po kognátach týchto slov v jazykoch patriacich do každej zo siedmich eurázijských jazykových rodín. Hľadali, napríklad, podobne znejúci výraz pre "rybu" alebo pre sloveso "piť" v altajskej jazykovej rodine a zároveň v jazykoch indoeurópskych. Keď našli kognáty, zrekonštruovali, ako si predstavujú spoločnú prapôvodnú podobu, z ktorej sa tieto kognáty časom vyvinuli – čo je úloha vyžadujúca si vedomosti o tom, ako sa menili hlásky u jednotlivých členov danej jazykovej rodiny: napríklad, že germánske "f" zodpovedá románskemu "p" (anglické "fish" oproti talianskemu "pesce").

Zrekonštruované slová s určitým daným významom v rámci každej jazykovej rodiny sa nazývajú "protoslová". Pagelov tím ich porovnal medzi jazykovými rodinami. Urobil tisícky takýchto porovnaní, kladúc si otázky typu: Znelo protoslovo s významom "ruka" v eskimácko-aleutskej jazykovej rodine a v indoeurópskej jazykovej rodine podobne?

Odpoveď na túto otázku, i na mnoho ďalších, bola prekvapujúca: áno.

Zoznam 23 extrémne zakonzervovaných slov, ku ktorému Pagel so svojimi kolegami dospel, pozostáva z takých kognát – slov so spoločným etymologickým pôvodom –, ktoré sa nachádzajú súčasne v najmenej štyroch jazykových rodinách. Mohli v týchto rozdielnych skupinách jazykov znieť rovnako iba čistou náhodou? Pagel a jeho spolupracovníci sa domnievajú, že nie.

Lingvisti majú vyrátané tempo, akým je jedno slovo v jazyku priebežne nahrádzané iným. Nie je prekvapujúce, že bežné výrazy miznú najpomalšie. Sú to presne tie slová, ktoré Pagelov tím zaradil medzi kognáty skúmaných jazykových rodín. Slová vyslovené štatisticky priemernou hovoriacou osobou najmenej 16-krát denne majú najväčšiu šancu stať sa kognátami v najmenej troch jazykových rodinách.

Ak by toto vysvetlenie bolo iba náhodné, na Pagelovom zozname by sa objavili aj niektoré zriedkavo používané slová. Ale neobjavili sa.

V takomto prípade však, samozrejme, treba vysvetliť, prečo je v tomto súpise "kôra stromu".

"Hovoril som o tom s niekoľkými antropológmi," cituje Pagela agentúra AP, "a povedali mi, že v živote zberačov a lovcov žijúcich v lesoch hrala kôra významnú úlohu". Kôra sa skrúcala do tvaru košíkov, z jej pásikov sa splietali povrazy, kúrilo sa ňou ako s palivom, vypĺňali sa ňou medzery na zatepľovanie a konzumovala sa ako liek.

"Pľuvať, pľuť" je tiež prekvapujúci jazykový pozostatok z hlbín dávnoveku. Je možné, že znenie tohto slova až natoľko vhodne vystihuje zvukovú kvalitu tejto činnosti – čo sa v jazykovede nazýva onomatopoja, čiže zvukomaľba -, že jednoducho ani nemohlo byť za 15.000 rokov nijako vylepšené.

A čo sa týka pôvodu znenia ostatných extrémne zakonzervovaných slov a kto ich vymyslel – to je už otázka, ktorú najlepšie prenechať básnikom, uzatvára AP.

www.pnas.org/cgi/doi/10.1073/pnas.1218726110