Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike (viď tu) bola zverejnená ešte v januári. Pripomeňme si, na čo signatári, okrem iného, poukázali v tejto výzve.

Výzva proti porušovaniu princípov právneho štátu

Uznali dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii. Odpoveďou sa však podľa nich nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb.

Ako veľký problém súčasného stavu uviedli zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by podľa signatárov nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu.

Za zásadný problém považovali väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Takáto pokračujúca väzba je v úplnom rozpore so zárukami článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pripomenuli, že na problémy súvisiace s aplikovaním inštitútu väzby na Slovensku, opakovane upozornila aj Slovenská advokátska komora, ktorá volá po verejnej diskusii na túto tému.

Kľúčovým komponentom právneho štátu je podľa signatárov výzvy princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je však masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov.

Signatári výzvy upozornili, že vládna moc sa snaží porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov, čím navodzuje v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti.

Signatári vo výzve ďalej uviedli, že niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania s ľuďmi vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného.

Pokiaľ ide o podmienky väzby v Slovenskej republike, upozornili na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev.

Obavy podľa signatárov vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám.

Poukázali na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.

Vo výzve sa signatári venovali aj spolupráci orgánov činných v trestnom konaní s médiami. Mediálny záujem sa zneužíva na diskreditáciu konkrétnych osôb. V mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov. Vytváral sa tým síce dojem tvrdého postupu štátnych orgánov, ale ten reálne na dôkaznej situácii nič nemení.

Mnohí takto zadržaní boli obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia po tom, ako boli vypočutí len v postavení svedka, avšak bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda ostáva už s nimi spojená bez ohľadu na ich vinu či nevinu. V právnom štáte sa musí dodržiavať právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Základný princíp trestného konania „do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie” sa vo svetle týchto postupov stáva iba frázou.

Podpora Únie obhajcov Českej republiky

Výzvu slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike ( https://pravnystat.eu/ ) podporila aj Únia obhajcov ČR (viď tu).

Vo vyjadrení Únie obhajcov ČR sa uvádza: „Unie obhájců ČR se ztotožňuje s Výzvou, pokud je poukazováno na aktuální podmínky vazby ve Slovenské republice, zejména na úpravu délky tzv. koluzní vazby. Ztotožňujeme se i s obavami, které Výzva vyjádřuje vůči používání výpovědi spolupracujícího svědka jako klíčového důkazu.

I my vnímáme jako problém vynášení informací z trestních spisů a jejich systematické, dlouhodobé předávání vybraným médiím. Také nás znepokojuje to, co Výzva označuje jako vztahy mezi vládnoucími politiky a soudní mocí a projevuje se tím, že rozhodnutí orgánů činných v trestním řízení jsou vydávána za úspěch výkonné moci a takto prezentována. Ztotožňujeme se s názorem, že takovýto postup připomíná rétoriku totalitních režimů, které si svoji popularitu budovaly i takovýmito procesy.“

Podpora krokom generálnej prokuratúry

Mnohé nedostatky, ktorým sa výzva spájajúca právnikov z rôznych právnických profesií venovala, boli po jej zverejnení aj preukázané v medializovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, či v nedávnych rozhodnutiach generálnej prokuratúry.

Vyjadrujem plnú podporu generálnej prokuratúre, ktorá si v plní svoju úlohu v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami tak, ako sú dlhodobo formulované v judikatúre ESĽP. Práve preto je významné zachovanie jej právomoci podľa § 363 Trestného poriadku, o ktorú ju chce obrať súčasná politická garnitúra, dlhodobo kritizovaná za porušovanie najzákladnejších princípov právneho štátu.

Uvedené nadobúda na význame po prevalení kauzy tzv. Turecký vrch, ktorá vyvoláva vážne otázniky, pokiaľ ide o zneužívanie inštitútu kajúcnikov zo strany niektorých orgánov činných v trestnom konaní. Odborná verejnosť preto od generálnej prokuratúry očakávala zásadný postoj v tejto veci a využitie jej oprávnení.

Aktivity generálnej prokuratúry, ktorých sme svedkami v uplynulých dňoch, pomáhajú navracať dôveru vo fungovanie právneho štátu na Slovensku. Je preto pochopiteľné, že zareagovala aj Slovenská advokátska komora s tým, že v právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy, na základe ktorej generálny prokurátor postupoval.

Pokiaľ ide o obvinenie vznesené prezidentovi Policajného zboru SR, pripomínam, že v zmysle judikatúry ESĽP vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR musí spĺňať požiadavku nezávislosti. V nadväznosti na rozsudky ESĽP došlo v Českej republike k zriadeniu nezávislého orgánu, Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Podľa judikatúry ESĽP by tak policajný prezident nemal mať žiadne oprávnenia, ktorými by mohol zasahovať do činnosti Úradu inšpekčnej služby ako nezávislého orgánu vyšetrujúceho trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru SR.

Pokiaľ ide o situáciu spôsobenú prezidentom Policajného zboru SR v súvislosti s prerušením zásahu Úradu inšpekčnej služby, pripomínam, že za súčasného právneho stavu je policajný prezident pri výklade akéhokoľvek vnútroštátneho predpisu v aplikačnej praxi povinný podľa článku 154c Ústavy SR postupovať v súlade s judikatúrou ESĽP.

Ako bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenskej republiky pred ESĽP zároveň uvádzam, že svojím postupom generálna prokuratúra zabraňuje tomu, aby bola Slovenská republika odsudzovaná na ESĽP za porušovanie práv zaručených článkami 5 a 6 Dohovoru. Je na zamyslenie, prečo reaguje súčasná politická garnitúra tak, ako by chcela politicky ovplyvňovať rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a týmto ju zároveň vyzývam na dôsledné rešpektovanie princípu prezumpcie neviny.

Marica Pirošíková