Ako je už teraz zrejmé, budú prebiehať v pomerne napätej situácii – ukrajinské ozbrojené sily zintenzívňujú útoky na ruské tyly v celej európskej časti krajiny, v spoločnosti rastie únava z vojny a na tomto pozadí klesá dôvera k vládnym orgánom.

A hoci sú voľby v Ruskej federácii tradične procesom kontrolovaným Kremľom, vzhľadom na vyššie opísané okolnosti bude v tomto roku ťažšie udržať kontrolu ako predtým.

Blogeri blízki Kremľu už šíria informácie, že Kyjev a Západ sa budú snažiť pred týmito voľbami destabilizovať situáciu, aby vyvolali vnútornú nestabilitu v Ruskej federácii. O to viac, že si všetci pamätajú, že prvé (a zatiaľ posledné) masové opozičné protesty v Moskve za Putinovej vlády začali koncom roka 2011 práve po voľbách do Štátnej dumy (demonštrácie na Bolotnom námestí).

Avšak aj bez vonkajšieho vplyvu na voľby môže Kremeľ čeliť určitým výzvam.

Výzvy, ktorým čelí Kremeľ

Hlavnou a najviditeľnejšou z nich je, že časť síl oponujúcich vládnucej strane „Jednotné Rusko“ môže zachytiť trend rastúcej únavy z vojny v krajine. A požadovať zastavenie vojny na fronte.

Konkrétne k čo najskoršiemu ukončeniu bojových operácií vyzývajú niektorí predstavitelia najväčšej opozičnej sily RF – Komunistickej strany.

Poslanec Štátnej dumy za KPRF Vjačeslav Markhajev (Vyacheslav Markhayev) vyzval vládu, aby predložila „jasný a verejný plán ukončenia ‚špeciálnej vojenskej operácie‘, vychádzajúci z národných záujmov Ruska“.

„Keď sa venujem téme ŠVO, musím konštatovať: korupčné škandály sa spájajú s pokračujúcimi stratami najaktívnejšej a reprodukčnej časti obyvateľstva v dôsledku neefektívneho vedenia,“ napísal poslanec na svojom kanáli na Telegrame, pričom poukázal aj na zintenzívnenie ukrajinských útokov na ruské mestá.

Markhajev sa domnieva, že ak súčasná situácia pretrvá, „sociálny výbuch a chaos budú pravdepodobnejšie“, čo Západ využije na to, aby „dobil zvyšky ruskej štátnosti. Politický systém už štvrťstoročie vedie ten istý tím, ktorý, ako sa zdá, vo veľkej miere stratil kontakt s potrebami ľudí“.

A v máji poslanec Štátnej dumy Renat Suleymanov vyhlásil, že Rusko potrebuje čo najskoršie ukončenie vojny na Ukrajine, pretože ekonomika krajiny nevydrží pokračovanie konfliktu.

A za takýto postoj môže hlasovať veľa voličov.

Na prezidentských voľbách v roku 2024 sa o túto líniu pokúsil Boris Nadeždin. Nebol však zaregistrovaný ako kandidát. Ak však z volieb do Štátnej dumy vyradia KPRF, ktorá má milióny skutočných stúpencov, môže to vyvolať veľmi silné napätie v spoločnosti až po masové protestné akcie.

Preto Kremeľ s najväčšou pravdepodobnosťou požiada lídra KPRF Gennadija Andrejeviča Zjuganova, aby upravil rétoriku svojich kandidátov. Ale aj keby to urobil, situáciu vo všetkých 225 volebných obvodoch s väčšinovým systémom nie je možné kontrolovať. A tam sa určite vynorí téma vojny a kritika vládnych orgánov v súvislosti s ňou.

Samozrejme, Kremeľ môže vždy „vylepšiť“ požadovaný výsledok prostredníctvom elektronického hlasovania alebo ho zmanipulovať cez volebné komisie. Ak však v spoločnosti budú silné očakávania zmien a obnovy moci a akákoľvek z opozičných síl tento trend využije, nemožno vylúčiť opakovanie scenára z Bolotného námestia, kde protesty tiež začali obvineniami z falšovania. O to viac, že sa neustále šíria fámy o tom, že Kremeľ pripravuje po voľbách do Štátnej dumy novú vlnu mobilizácie. Či takéto plány existujú alebo nie, nie je presne známe, ale samotný výskyt týchto informácií môže vyvolať silnú nespokojnosť.

Celkovo bude pre vládnu moc v dnešných podmienkach ťažké využiť voľby do Štátnej dumy na konsolidáciu Rusov (ako sa to dialo počas prezidentských volieb v roku 2024). Skôr budú vyvolávať rozdelenie a zosilňovanie existujúcich spoločenských rozporov. O to viac, že „konsolidovať“ kohokoľvek okolo strany „Jednotné Rusko“ (ku ktorej je v Ruskej federácii oveľa horší postoj ako k
Putinovi) nebolo ľahkou úlohou ani v pokojnejších časoch.

A tiež že vnútropolitická situácia je aj tak zložitá. Značná časť elít sa tiež zasadzuje za čo najskoršie ukončenie vojny. Okrem toho existuje fenomén „strany nepokojov“, ktorá v roku 2023 pripravovala pôdu pre Prigožinove povstanie a teraz tiež šíri „zradu“ v súvislosti s existujúcimi problémami v krajine . Ako sa predpokladá – s cieľom podnietiť Putina k výmene premiéra, vnútropolitického bloku Kremľa a velenia armády.

V tejto súvislosti vzniká otázka – budú sa vôbec konať voľby do Štátnej dumy?

Pred pár dňami v Kremli vyhlásili, že žiadne zmeny v plánoch nie sú a prezident má v úmysle vyhlásiť voľby do Štátnej dumy v stanovenom termíne. Podľa zákona voľby vyhlasuje prezident najneskôr 90 dní pred dňom hlasovania. To znamená, že dekrét by mal byť vydaný najneskôr 21. júna. Teda už budúci týždeň.

A zatiaľ, podľa všetkého, skutočne existuje zámer voľby uskutočniť. O to viac, že samotný Kremeľ neustále vyčíta Kyjevu, že na Ukrajine sa nekonajú voľby, pričom ako príklad uvádza situáciu v Ruskej federácii.

Otázka volieb však závisí od globálnejšej témy – od toho, akú ďalšiu stratégiu vo vojne si zvolí Putin.

V súčasnosti je jeho stratégiou pokračovať v súčasnej vojne až do vyčerpania. Bez mobilizácie, bez použitia jadrových zbraní, bez útokov na európske krajiny a bez úplného prechodu krajiny na vojenský režim. A bojovať aspoň rok, dva, tri, s tým, že zdroje Ukrajiny sa vyčerpajú, jej vonkajšia podpora oslabne a nakoniec odpor skolabuje. Táto stratégia však predpokladá potrebu neustáleho financovania vojenského procesu. A vzhľadom na rast cien energetických zdrojov je takéto financovanie v súčasnosti k dispozícii.

V Kyjeve si uvedomujú nebezpečenstvo tohto scenára, a preto sa ho snažia všetkými silami zmariť. Zdroj z ministerstva obrany, ako dnes písali médiá, informoval, že Ukrajina má polročné okno príležitostí, aby sa pokúsila spôsobiť Ruskej federácii maximálne škody, a potom „môže nastať katastrofa“.

Nástroje na zmarenie scenára vojny na vyčerpanie sú tiež zrejmé – údery na ropný priemysel, prístavy, logistiku, ktoré by podľa plánu mali spôsobiť Rusom tak veľké škody, že nebudú môcť ďalej viesť vojnu.

Putinova voľba

V tejto súvislosti stojí pred Putinom voľba medzi tromi cestami.

Prvá – bez odchýlky od doterajšej stratégie „vyčerpania“ sa pokúsiť minimalizovať škody spôsobené ukrajinskými údermi bežnými zbraňami, postupne zvyšovať percento zostrelených dronov, posilňovať protivzdušnú obranu a zároveň zintenzívňovať ruské údery na ukrajinské územie.

Zdá sa, že Kremeľ má zatiaľ v úmysle ísť práve touto cestou. Svedčí o tom aj to, ako ruské orgány pomerne bežne komentujú údery na infraštruktúru a ich dôsledky bez toho, aby v takýchto prípadoch tradične používali frázu „nezabudneme, neodpustíme“. V ruskej spoločnosti akoby ľudí pripravovali na myšlienku, že útoky na tyly a nedostatok paliva sú novou realitou, na ktorú si treba zvyknúť, kým trvá vojna, a preto je potrebné pracovať „celým národom“ na „víťazstve a dosiahnutí cieľov špeciálnej vojenskej operácie“, aby sa urýchlilo ukončenie bojových operácií.

Nie je však isté, či sa podarí minimalizovať škody spôsobené údermi na hlboké a stredné tyly, a ani to, koľko času to bude trvať.

Zatiaľ sú rafinérie pravidelne zasahované, čo už vedie k postupne narastajúcemu nedostatku paliva.

A ak škody dosiahnu kritické rozmery, Kremeľ bude mať na výber dve možnosti: začať prudkú eskaláciu vojny (mobilizácia, použitie jadrových zbraní, prechod krajiny na vojenský režim a podobne) alebo ju ukončiť na fronte prostredníctvom prímeria a zmrazenia vojny.

Putin zjavne nechce voliť medzi týmito dvoma možnosťami. Hoci zastavenie vojny na fronte by pre RF znamenalo faktické vojenské víťazstvo a aj v ostatných ohľadoch by bolo mimoriadne výhodné.

V Kremli však zrejme vnímajú situáciu inak, a preto nemožno vylúčiť ani scenár eskalácie. Avšak len za podmienky, že súčasná „inerčná“ stratégia Ruskej federácie nebude fungovať.

Ak sa teda rozhodnú pre eskaláciu, je celkom pravdepodobné, že k žiadnym voľbám nedôjde. A aj keby ich Putin teraz vyhlásil, kedykoľvek by ich bolo možné zrušiť zavedením stanného práva na celom území krajiny, pričom by sa ako zámienka využili ukrajinské ostreľovania.

Ak sa zvolí možnosť zastavenia vojny na línii frontu, voľby sa samozrejme uskutočnia.

Výsledok vojny bude prezentovaný ako najväčší historický úspech a triumf (a drvivá väčšina Rusov sa z ukončenia bojových operácií bude tešiť a toto rozhodnutie podporí), „Jednotné Rusko“ pôjde do volieb ako „strana víťazstva a mieru“, a tých, ktorí budú presadzovať tézy typu „prehrali sme, Putin sa vzdal a nedosiahol ciele vojny, naše červené línie sa zmenili na hnedé, čaká nás katastrofa, za čo toľko ľudí položilo život“, budú väzniť podľa článku o „vlastizrade“ ako britských alebo ukrajinských špiónov. A pre Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) to bude stokrát ľahšia úloha, ako potláčať všetky rastúce vnútorné hrozby spojené s predlžovaním vojny.

Ak Putin zostane v rámci súčasnej stratégie, voľby sa tiež nezrušia. Avšak z vyššie uvedených dôvodov sa samy osebe stanú dodatočným (k všetkým už existujúcim) rizikom pre stabilný politický systém. Hoci, samozrejme, nie je isté, že to bude dôvodom na zmenu stratégie, pokiaľ nezačnú naozaj veľké problémy.

Prečítajte si tiež:

• Kyjev údajne požiada spojencov o ďalších 20 miliárd dolárov, aby „Rusko naďalej horelo“
• Kellogg vyhlásil, že rokovania medzi Ukrajinou, USA a Ruskom sú „v podstate pozastavené, a to je dobre“