Kótované spoločnosti  na burze môžu prežiť len vtedy, ak budú neustále vytvárať vysoké a dlhodobo rastúce zisky. Keď klesnú zisky, cena akcií klesá. Potom hrozí prevzatie spoločnosti alebo reštrukturalizácia prostredníctvom znižovania počtu zamestnancov, znižovania nákladov, zatvárania závodov atď. Pokles alebo dokonca žiadne zisky ohrozujú existenciu spoločností kótovaných na burze. Životnosť kótovaných spoločností  teda spočíva vo vytváraní neustále vysokých a dlhodobo rastúcich ziskov.

To platí aj pre kótované farmaceutické spoločnosti. Musia urobiť všetko pre to, aby neustále maximalizovali svoje zisky. Čo by sa teda najhoršie mohlo stať farmaceutickým spoločnostiam, ktoré musia maximalizovať svoje zisky? Že by na planéte žili len prirodzene zdraví ľudia s prirodzenou imunitou a bez strachu. Preto budemeteraz skúmať, do akej miery sú vo farmaceutických spoločnostiach konflikty záujmov medzi maximalizáciou zisku a zdravím.

Polročné výsledky spoločnosti Pfizer

Spoločnosť Pfizer zverejnila 28. júla 2022údaje za druhý štvrťrok 2022. Údaje spoločnosti Pfizer sú obzvlášť zaujímavé, pretože americká farmaceutická spoločnosť vyvinula a predáva vakcínu Covid Comirnaty spolu s BioNTech. Comirnaty je najbežnejšie používaná koronavírusová vakcína v Nemecku: do konca mája 2022 bolo v Nemecku oficiálne vykonaných celkovo približne 180 miliónov očkovaní proti koronavírusu (Covid-19). Z toho 132,6 milióna bolo od BioNTech/Pfizer, teda asi 74 percent. Hrubá zisková marža je rozdelená medzi spoločnosti v pomere 50/50.

Spoločnosť Pfizer vygenerovala za prvý polrok 2022 príjem pred zdanením vo výške 20,5 miliardy USD (+62 % medziročne) pri tržbách 53,4 miliardy USD (nárast o 60 percent v porovnaní s prvým polrokom 2021). Zisk po zdanení bol 17,8 miliardy (+70 % medziročne). Vakcíny, prevažne Comirnaty, predstavovali 25,3 miliardy dolárov alebo 47 percent tržieb. Takže takmer polovica tržieb spoločnosti Pfizer v súčasnosti pochádza z očkovania proti Covidu. Za celý rok sa uvádza, že viac ako 50 percent tržieb skupiny pochádza z produktov proti covidu (32 percent od Comirnaty a 22 percent od lieku Paxlovid). V prvej polovici roka Pfizer minul 5,6 miliardy na marketing, informácie a administratívu (Sell, Information and Administration, alebo SI&A) a 5,1 miliardy na výskum a vývoj (R&D).

Záujmy pacienta verzus akcionár

Oficiálna stratégia  Pfizeru znie: „to bring value to our patients and shareholders“(prinášať hodnotu našim pacientom a akcionárom). Človek by si myslel, že tým pádom výdavky na výskum a vývoj nových liekov budú hrať veľmi dominantnú úlohu. Pretože len dnešné výdavky na výskum a vývoj môžu zajtra priniesť užitočné preparáty. Zaujímavé však je že to tak nie je. V prvých šiestich mesiacoch roku 2022 tvorili výdavky na výskum a vývoj menej ako 10 percent tržieb. Na celý rok je naplánovaných takmer 12 miliárd výskumu a vývoja, čo predstavuje takmer 12 percent tržieb. Čistý zisk (zisk po zdanení) bol v prvom polroku triapolkrát vyšší ako výdavky na výskum a vývoj. Za celý rok Pfizer odhaduje čistý príjem asi trikrát vyšší ako investície do nových liekov: malo by ísť o 35 miliárd dolárov, teda 35 percent z tržieb. To je zďaleka najväčší zisk, aký kedy spoločnosť Pfizer dosiahla.

O takých ziskoch a hlavne takých ziskových maržiach (zisk po zdanení 35 percent z tržieb) môžu iné firmy len snívať. Vakcíny Covid, ktoré sú do značnej miery zodpovedné za skok v predaji a ziskoch v rokoch 2021 a 2022, sa zdajú byť mimoriadne lukratívne. Odráža sa to aj na cene akcií spoločnosti Pfizer, ktorá v roku 2021, keď sa očkovanie rozbehlo naplno, urobila veľký ekonomický skok. V tejto súvislosti by sa dalo položiť otázku, kto a akými argumentmi určuje ceny očkovacích prípravkov. V každom prípade sa nezdá, že Pfizer/BioNTech má pri týchto rokovaniach ťahá za kratší koniec.

Z hľadiska poslania spoločnosti „vytvárať hodnotu pre pacientov a akcionárov“ mali akcionári v prvom polroku jednoznačne lepšie karty ako pacienti či verejný sektor. Tak to bolo aj posledných päť rokov. Zisky boli vždy výrazne vyššie ako investície do výskumu a vývoja. Zdá sa, že spoločnosti záleží oveľa viac na akcionároch ako na pacientoch.

Môžete to vidieť v iných číslach. V prvej polovici roka spoločnosť Pfizer vyplatila 4,5 miliardy dolárov na dividendách a minula 2 miliardy dolárov na spätné odkúpenie akcií. Takže akcionári dostali čistú výplatu 6,5 miliardy dolárov. To je výrazne viac ako celkové výdavky na výskum a vývoj (5,1 miliardy USD) počas tohto obdobia.

Viac reklamy alebo viac výskumu?

Pfizer tiež vynakladá viac peňazí na marketing, informácie a administratívu (SI&A) ako na výskum nových liekov. Vo všeobecnosti to tak bolo posledných päť rokov. Čísla, žiaľ, neukazujú, koľko sa skutočne míňa na reklamu a predaj a koľko na administratívu. Pohľad do histórie ukazuje, že najväčšiu časť možno pripísať marketingu.

Tieto čísla vedú k zásadnej otázke konfliktu záujmov farmaceutických spoločností medzi ziskom a zdravím. Čo sa stane, keď si farmaceutické spoločnosti budú musieť vybrať medzi ziskom a zdravím? Poďme sa pozrieť do nedávnej ekonomickej histórie.

Zisk alebo zdravie?

Určitú pozornosť vzbudil prípad „Paroxetínu“, detského antidepresíva od GlaxoSmithKline (GSK) z roku 2004. GSK z interných štúdií vedel, že liek paroxetín nemá žiadny prínos pri liečbe depresie u detí. Podľa interného dokumentu GSK :„by bolo komerčne neprijateľné zverejniť poznámku o neúčinnosti lieku, pretože by to podkopalo profil paroxetínu.“ Veď kto dá svojmu dieťaťu liek, o ktorom výrobca hovorí, že je neúčinný? Avšak rok po tomto internom oznámení bol Paroxetín predpísaný deťom len v Spojenom kráľovstve 32 000-krát. Ani v celkovo deviatich ďalších štúdiách v nasledujúcich rokoch GSK nedokázala určiť žiadnu účinnosť lieku u detí.

Paroxetín nielenže nemal žiadny účinok pri liečbe depresie, ale mal aj znepokojujúce vedľajšie účinky, najmä zvýšený počet samovrážd, o čom GSK vedela prostredníctvom interných štúdií, ale nezverejnilato: „GSK vedela, že liek sa predpisuje deťom a vedeli o riziku, ale rozhodol sa nezdieľať tieto informácie.”

Dánsky lekársky výskumník Peter Gøtzsche oznámil podobnú vec o lieku Pfizer celecoxib, ktorý podľa neho spôsobil oveľa viac škody ako úžitku a vyžiadal si mnoho životov. Ako napísal vo svojej rozsiahlej knihe z roku 2013, „Pfizer naďalej chránil svoj produkt a nie životy pacientov.“

Paroxetín a celekoxib boli určite obzvlášť zlé prípady. Mnohí nezávislí výskumníci, ktorí študujú zdravotnícky priemysel, však dospeli k záveru, že zisky sú zvyčajne najvyššou prioritou farmaceutických spoločností a že (takmer) všetko sa robí pre maximalizáciu zisku.

Zisky a farmaceutický výskum

Ako napísala Marcia Angell vo svojej knihe z roku 2004 Pravda o farmaceutických spoločnostiach. Ako nás klamú a čo s tým robiť: „Bola som svedkom niečoho neslýchaného, spoločnosti časom získali kontrolu nad vykonávaním výskumu, keď som prvýkrát začal s časopisom. Cieľom bolo vždy aby produkty spoločnosti vyzerali dobre.To okrem iného viedlo k priemyselnej orientácii v medicínskom výskume– teda práve tam, kde takáto orientácia nemá miesto.“

Pokračuje: „Preto teraz klinické skúšky plánuje farmaceutický priemysel a vedci ich vykonávajú ako čisto prácu na objednávku. Je jedno, či sa skúšky konajú vo fakultných nemocniciach alebo v ambulanciách. Financujúca spoločnosť si údaje necháva pre seba a v štúdiách, do ktorých sú zapojené viaceré inštitúcie, v určitých prípadoch dokonca ani samotní vedci nemusia vidieť všetky údaje. Odborne sa to nazýva Publication-Bias.“– publikačná zaujatosť, jednostranné zverejňovanie štúdií na podporu zisku.

Marcia Angell nie je len tak hocikto. Do roku 2000 bola šéfredaktorkou New England Journal of Medicine, jedného z najvýznamnejších lekárskych časopisov na svete, kde pôsobila 20 rokov.

K podobnému záveru prišiel aj britský lekár Ben Goldacre: „To znamená, že dôkazy, na ktorých sú založené naše lekárske rozhodnutia, sú systematicky falšované, aby sa vyzdvihli výhody používaných liekov. Toto je vedecké pochybenie vo veľkom rozsahu, na medzinárodnej úrovni.“

Zisky a marketing

Výdavky farmaceutického priemyslu na reklamu sú prekvapivo vysoké. V novodobej histórii boli zvyčajne výrazne vyššie ako investície do výskumu a vývoja nových liekov. Ben Goldacre vo svojej obsiahlej, dobre preskúmanej knihe vydanej v roku 2012 uzatvára: „Štvrtina farmaceutických výdavkov ide na marketing, dvakrát toľko ako na výskum a vývoj, a peniaze na to poskytujeme prostredníctvom našich liekov. V cene liekov platíme ohromnú prirážku 25%, aby sa mohli minúť miliardy eur ročne na výrobu látok, ktoré zámerne mätú lekárov a podkopávajú medicínu založenú na dôkazoch.“

Späť k úvodnej otázke: Čo sa stane, ak dôjde ku konfliktu záujmov medzi maximalizáciou zisku a zdravím v kótovaných farmaceutických spoločnostiach? Lekársky výskumník Peter Gøtzsche, dlhoročný riaditeľ Nordic Cochrane Center a profesor dizajnu a analýzy klinického výskumu na Univerzite v Kodani, dal v roku 2013 nasledujúcu odpoveď: „Keď sa ma novinári pýtajú, čo si myslím o etických štandardoch farmaceutického priemyslu , často odpoviem jedným vtipom, alebo poviem, že nemám odpoveď, lebo neviem posúdiť niečo čo neexistuje. Jediným štandardom v tomto odvetví sú peniaze a hodnota človeka závisí od toho, koľko peňazí prinesie.“