O dokumente chce hovoriť aj koaličná SNS. SaS aj SNS hovoria o potrebe parlamentného uznesenia, ktorým Slovensko pakt odmietne. Koaličný Most-Híd to za potrebné nepovažuje. Samozrejme to ani nik od Bugára nečakal.
Všetko by to bolo pekné, keby nešlo len o divadlo a poruchu v slovenskom matrixe:
Na odmietnutie Globálnemu paktu OSN o migrácii totiž nie je potrebné uznesenie slovenského parlamentu. Pokojne postačí uznesenie Vlády SR. Napokon posledný príklad stiahnutia návrhu dohody komisariátu OSN pre utečencov a Slovenskej republiky z rokovania vlády hovorí za všetko.
Smer to v otázke migračného paktu OSN hrá na dobrého a zlého policajta (Pellegrini vs. Lajčák). Pričom precízne nezabúda na to, že Lajčák si to nesmie rozhnevať u liberálnych voličov v prípade prezidentskej kandidatúry. Má to svoju logiku a aj povestný alibizmus predstaviteľov Smeru v hodnotových a štátotvorných otázkach. To, že tomu dva roky rovnako asistuje Andrej Danko, je však iný príbeh.
V čase keď, prichádzali prvé informácie o Marakešskej deklarácii, Andrej Danko riešil v parlamente horalky a minerálky.
Keď nezávislé média prišli z jej prekladom a úplným znením a Štefan Harabin už o nej hovoril úplne nahlas, Andrej Danko sa transformoval na bojovníka proti extrémizmu a stál v jednej lajne s Miroslavom Lajčákom, hulákajúc svorne na všetkých za pomoci mainstreamových médií, že ide o konšpirácie. Možno v tej lajne stál aj Sulík, a možno stál iba vtedy “na opačnej strane lajničky”.
Mimochodom SNS má štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízeka, takže o príprave celého migračného paktu OSN vedela od začiatku a bola súčasťou tejto prípravy.
Z toho pre voliča iba vyplýva: SNS, ako súčasť vládnej koalície je buď nekompetentná, alebo len v koalícii plní zadanie svojich sponzorov.
SNS, ktorej predseda je zhodou okolností aj predsedom parlamentu, vyzýva parlament, aby tento dokument neschválil.
Toto už nie je len kabaretné číslo so stratenou a potom “narýchlo” nájdenou rigoróznou prácou, ktorej podpis je nepodobný podpisu študenta s menom Andrej Danko, ale výsmech obhajobe národným záujmom Slovenska v priamom prenose.
SNS vo svojej vyprázdnenosti, na poslednú chvíľu vycítila, že verejná mienka je výrazne proti takýmto akože “právne nezáväzným” dokumentom, ktoré môžu mať zásadné následky do budúcnosti.
Ak by totiž SNS naozaj bola hodnotovo založenou stranou a to napriek tomu, že jej česť dnes zachraňuje húževnate a konzistentne jediný Jaroslav Paška, tak by dávno vládnej koalícii postavila dve podmienky:
Buď odmietnutie Istanbulského dohovoru a Globálneho migračného paktu OSN alebo odchod SNS z vlády!
Slovensko už niekoľko mesiacov mohlo byť zbavené traumy verejnosti z týchto dokumentov. Danko to mal celý čas v rukách a teraz mu máme uveriť?
Peter Sokol, 1. podpredseda Národnej koalície, a bývalý podpredseda SNS