Môj profil 
Predplatné
Podľa zachovaných záznamov o výkupe a spracovaní koreninovej papriky z oblasti Podunajskej nížiny sa ešte v 80. rokoch uplynulého storočia objemy usušenej papriky pohybovali v tisíckach ton (napríklad v roku 1985 to bolo 3341 ton). V súčasnosti produkcia papriky klesla rádovo na desiatky ton ročne. Spoločnosť Mäspoma, ktorá kontrahuje pestovateľov, vykupuje a spracúva úrodu a zabezpečuje predaj, by chcela tieto objemy opäť zvýšiť.
Podľa konateľa spoločnosti Jána Kolesára ml. Žitavská paprika má jedinečnú chuť a vôňu. “Na rozdiel od dovážanej je jej kvalita nesporná. Jej pestovaním a konzumáciou by sme zároveň pomohli aj slovenskému poľnohospodárstvu a vrátili slovenským pestovateľom možnosť obživy tradičným spôsobom,” uviedol. “Navyše, našou ambíciou je oživiť export Žitavskej papriky do celej Európskej únie a dodávať ju všetkým, ktorým záleží na tom, čo jedia,” dodal.
Tradičný výrobný postup pestovania Žitavskej papriky sa s menšími úpravami zachoval až dodnes. Plody koreninovej papriky sa musia pestovať, zbierať a spracúvať len v oblasti Podunajskej nížiny. Na jej výrobu sa môže použiť iba zmes niekoľkých odrôd. Zberajú sa iba úplne vyzreté plody s vysokým obsahom farbív.
Koreninová paprika sa do Uhorska dostala niekedy v 17. a 18. storočí. Jej spracovanie na obchodné účely sa začalo okolo roku 1700 v okolí Szegedu. Kniha Kalocsai Paprika Anno… dokazuje, že po Trianonskej mierovej dohode, v roku 1920, boli sformované nastupujúcimi štátmi nové oblasti pestovania koreninovej papriky v strednej Európe s cieľom uspokojiť domáci a zahraničný dopyt. Jednou z uznaných oblastí boli Nové Zámky v bývalom Československu.
V tomto období priniesli Slováci kultúru pestovania papriky z Maďarska, doviedli do Podunajskej nížiny ľudí zo Szegedu, ktorí sa tejto činnosti venovali a začali šľachtiť a pestovať odrody prispôsobené pôdnym a klimatickým podmienkam regiónu.
Prvý priemyselný paprikový mlyn, ktorý patril rodine Šmigurovcov, začal pracovať v roku 1928, keď sa prvýkrát začala paprika sušiť aj v Dvoroch nad Žitavou. V roku 1934 postavil výkonný mlyn i správca majetkov ostrihomského arcibiskupstva pán Holub v Diakovciach. Postupne vznikali ďalšie mlyny a sušiarne v Hurbanove, Nových Zámkoch, Dvoroch nad Žitavou. Pestovanie a spracovanie papriky usmerňoval a kontroloval syndikát so sídlom v Bratislave. V roku 1937 boli určené pestovateľské rajóny s celkovou výmerou na pestovanie koreninovej papriky na 873 hektárov. V roku 1948 sa pestovatelia a spracovatelia spojili do družstiev a vzniklo Zlúčené paprikárske družstvo so sídlom v Nových Zámkoch, ktoré vyvážalo papriku do Nemecka, Rakúska, Anglicka, Austrálie a USA (napríklad v roku 1971 sa vyviezlo 652 ton). V roku 1952 bolo paprikárske družstvo znárodnené, a tým došlo k úplnej centralizácii paprikárskeho mlynárstva, sušiarenstva a obchodu s paprikou. Paprika vtedy patrila medzi tzv. sociálne plodiny, pretože bola veľmi dobrým zdrojom na doplnenie príjmu početnejších rodín. V 70. rokoch pracovalo na území ČSSR 26 sušiarní, väčšina z nich koncentrovaná v Podunajskej nížine.
I keď sa výrobe papriky venovali rôzne závody a spoločnosti v závislosti od spoločenských zmien v krajine, špecifické vlastnosti výrobku a tradičný spôsob výroby zostali zachované do súčasnosti. Napriek obrovskému prílevu papriky z iných oblastí sa odrody koreninovej papriky na výrobu Žitavskej papriky na Podunajskej nížine stále pestujú a sú najmä pre drobných pestovateľov významným zdrojom príjmov a zamestnanosti, ale aj symbolom kultúry a tradície.
jf
