Potom, po ďalších 10 rokoch, keď bude EÚ pripravená rozšíriť sa a začleniť aj západný Balkán, dosiahnuť konečnú formálnu dohodu o uznaní, ako predpokladu členstva Kosova a Srbska v EÚ, píše dnes Albanian Post s odvolaním sa na na informácie z diplomatických kruhov.

V texte albánskych médií sa uvádza, že ide o plán v novom rámci dialógu medzi Kosovom a Srbskom, ktorý bol vypracovaný po angažovaní poradcov prezidenta Emmanuela Macrona a kancelára Olafa Scholza.

„Ak bude návrh prijatý, nezávislosť Kosova prijme päť zostávajúcich krajín EÚ, pričom Srbsko bude mať výraznú finančnú pomoc a bude uznané ako veľmoc v regióne,“ informuje albánsky portál.

„Nový rámec“, do ktorého mal Albanian Post nahliadnuť, je nový návrh, ktorý vzišiel priamo zo začlenenia Macrona a Soltza do procesu dialógu, pretože, ako sa hovorí v dokumente, „Samotné Kosovo a Srbsko nikdy nedokážu vyriešiť problém”.

Štvorstranový dokument, ktorý vysvetľuje logiku nového rámca, obsahuje 10-ročnú víziu riešenia problému a poskytuje „makro perspektívu“.

Dokument pozostáva z úvodu a následne je rozdelený do troch častí spolu s tromi podnadpismi, ktoré obsahujú 13 bodov.

“Všetky segmenty vysvetľujú takzvaný ‘nový rámec’, ktorý bol predstavený Aljbine Kurti a Aleksandarovi Vučićovi,” uvádza Albanian Post. Návrh napokon predvída, ako ďalej postupovať, ak Kosovo a Srbsko tento návrh neprijmú.

Prvý bod: Do polovice roku 2023…

Ako sa uvádza, v prvom bode tohto návrhu sa zdôrazňuje, že „do polovice roku 2023 sa musí dosiahnuť zásadná normalizácia vzťahov“.

Potom v druhom bode sa hovorí, že “Kosovo a Srbsko sú dve samostatné právne a politické skutočnosti, ktoré ako také musia uznať všetky strany v procese dialógu. “Všetky strany” sú Priština (Kosovo), Belehrad (Srbsko). ) a Brusel (EÚ), čo znamená všetky krajiny EÚ vrátane tých, ktoré neuznali nezávislosť Kosova).

Objasnený je aj postoj Srbska. “Srbsko nebude pripravené na vstup do EÚ bez úplnej normalizácie politických, právnych a diplomatických vzťahov s Kosovom. Avšak vzhľadom na to, že vstup Srbska do EÚ je ešte ďaleko, v tejto fáze sa od Srbska nebude vyžadovať, aby Kosovo právne uznalo.”

Podľa zdrojov albánskych médií je tento postoj výsledkom toho, že EÚ v súčasnosti nie je pripravená ani len uvažovať o zrýchlenom členstve Srbska, a teda ani ostatných krajín západného Balkánu.

Vo štvrtom bode sa spresňuje, že „nateraz musí Srbsko namiesto uznania akceptovať Kosovo ako „osobitnú politickú a právnu realitu“.

Dokument objasňuje, že „podstatou je správne použitie sémantiky“ – akceptovanie nezávislosti Kosova, na rozdiel od uznania nezávislosti Kosova.

Vysvetľuje tiež, čo znamená prijať nezávislosť, – rozdelené do troch bodov.

„Fakticky povedané, Kosovo a Srbsko by mali úplne normalizovať vzťahy a umožniť bilaterálny pohyb osôb a tovaru,“ hovorí prvý bod.

“Táto normalizácia by sa mala odraziť aj v regionálnych správach. Inými slovami, konektivita, sociálno-ekonomický rozvoj, dobré susedské vzťahy a digitálne dáta. Spoločný regionálny trh presadzovaný Radou pre regionálnu spoluprácu, založený na štyroch slobodách EÚ a vedúci región smerom k jednotnému spoločnému trhu EÚ“, hovorí druhý bod.

Podľa zdrojov na tom trvajú Nemecko a Francúzsko.

“Tieto dva silné štáty, piliere EÚ, sa dohodli na politike voči západnému Balkánu. Francúzsko pevne stojí za Nemeckom v jeho cieli revitalizácie a plného úspechu berlínskeho procesu, zatiaľ čo Nemecko pevne stojí za Francúzskom vo svojej vízii za opatrnú politiku expanzie smerom na západný Balkán. Francúzsko a Nemecko dali Kosovu a Srbsku jasne najavo, že do konca roku 2022 chcú medzi oboma stranami čo najviac praktických dohôd, ktoré umožnia úspešnú revitalizáciu berlínskeho procesu, “ píše Albanian Post.

Čo ak sa to naozaj podpíše?

Tretí bod hovorí, že „akceptovaním Kosova ako samostatnej politickej a právnej reality Srbsko zaujme pasívnu pozíciu a už sa nebude brániť členstvu Kosova v medzinárodných organizáciách“.

Po vysvetlení týchto bodov dokument objasňuje pozíciu EÚ ako celku a jednotlivých štátov vo vzťahu k štatútu Kosova.

“Po druhej dohode o normalizácii vzťahov sa päť krajín EÚ pripojí k ostatným krajinám EÚ a uznajú Kosovo. To umožní Bruselu zaobchádzať s členstvom šiestich krajín západného Balkánu ako s jedným blokom,” uvádza Albanian Post.

Predpokladá sa aj členstvo Kosova v medzinárodných organizáciách prostredníctvom štyroch etáp, ale dospelo sa k záveru, že „pasívna pozícia Srbska problém definitívne nevyrieši“.

“Členstvo Kosova v OSN závisí od ruského veta v Bezpečnostnej rade. A kým EÚ a USA nevyriešia svoje problémy s Ruskom, členstvo Kosova v medzinárodných organizáciách prejde fázami.”

Prvou fázou je podľa návrhu, „aby sa Kosovo stalo členom Rady Európy.“ Druhou fázou je „členstvo v Interpole a UNESCO“. Tretia fáza, „začiatok rokovaní o vstupe do NATO a žiadosť o členstvo v EÚ“ a štvrtá fáza „členstvo v OSN“.

V úplnom závere bolo vysvetlené, čo Srbsko a Kosovo získajú, ak dohodu podpíšu a aké budú dôsledky, ak k dohode nedôjde.

Pokiaľ ide o Kosovo, dostáva uznanie piatich krajín EÚ, čím sa otvára perspektíva členstva v NATO a EÚ, zatiaľ čo Srbsko dostáva významnú finančnú a ekonomickú pomoc a „bude uznané ako sila, ktorá ekonomicky a politicky vedie región“.

Uvádza sa tiež, že ak Belehrad tento plán neprijme, bude nasledovať „ekonomická a finančná izolácia“ a tiež sa poukazuje na to, že päť krajín, ktoré neuznali Kosovo, nakoniec opustí Srbsko a pripojí sa k ostatným krajinám, ktoré uznali Kosovo. Výsledkom je, že EÚ bude „hovoriť jedným hlasom“.

Po udalostiach na Ukrajine sa otázka jednoty EÚ stala pre Úniu Achillovou pätou, a preto sa Francúzsko a Nemecko zaviazali k praktickej, politickej a právnej demonštrácii európskej jednoty.

Preto sa Srbsko dostáva do pozície, že v prípade odporu príde o tak potrebnú ekonomickú a politickú pomoc EÚ a podporu piatich krajín EÚ.