Pavol Frešo: Verím, že vo voľbách rozhodne to, kto má myšlienku hodnú piatich rokov

Bratislava 31. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Do tretice niečo veľké a pre všetkých. S touto tézou, transformovanou do plánu zavedenia dopravy zdarma, sa o post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) opätovne uchádza Pavol Frešo. Na čele vyššieho územného celku pôsobí už dve volebné obdobia za sebou od roku 2009, o predĺženie svojho mandátu sa uchádza ako nezávislý kandidát.

Dlho ste nechceli potvrdiť, že sa budete uchádzať o tretí mandát v rade. Na prelome rokov ste spomínali, že ak máte pokračovať, musíte si byť istý tým, že dokážete zrealizovať niečo, čo tu ešte nebolo. Kedy ste dospeli k tomu, že to bude doprava zdarma?

Konzistentne som tvrdil, že ak máte byť tretie volebné obdobie predsedom BSK, musíte prísť s niečím veľkým. Mojou ambíciou bolo a je približovať sa moderným európskym regiónom. Ak sa nám to podarilo v určitých špecifických oblastiach, napríklad v rámci podpory kultúry, chcel som, aby sme sa posunuli aj v niečom, čo bude pre všetkých. Najmä, ak sme na to vytvorili podmienky i tým, že sme dokázali znížiť zadlženie župy o polovicu. A keď sme na konci jari mali pred sebou čísla o daňových príjmoch a dali ich do súvislosti s tým, koľko ľudí tu v Bratislave i Bratislavskom kraji reálne žije, no neplatí dane, prišla myšlienka dopravy zdarma. Benefitu pre obyvateľov kraja i kraj ako taký.

Myšlienka, nasledujúca príklad estónskeho Tallinu, je založená na tom, že ak sa prihlási minimálne 55.000 ľudí na trvalý pobyt, daňové príjmy refundujú náklady, ktoré je teraz potrebné vykryť z rozpočtu. Vy však nemáte nástroj, ktorým môžete prinútiť „cezpoľných“, aby si tu nahlásili trvalý pobyt. Takže je to všetko len o viere, že tak urobia, aby mali dopravu zdarma?

To nie je viera, to je fakt, ktorý sa udial. V Talline sa od zavedenia v roku 2013 prihlásilo deväť z desiatich, z približne 40.000 neprihlásených si trvalý pobyt vybavilo viac ako 30.000. Keď sa to stalo v Talline, verím, že sa to môže stať aj tu.

Mnohí túto vieru nezdieľajú, upozorňujú, že nič nie je zadarmo. Pomáhajú si i príkladmi z iných miest, kde sa to neosvedčilo…

OK, sú takí. Vždy takí budú. Ani pri rovnej dani neverili, že sa vyberie viac a napokon tak bolo. Ja dávam do pozornosti rešpektovaných ľudí v oblasti ekonomiky, ktorí tomu veria. Zástupcov INESS alebo splnomocnenca vlády Antona Marcinčina, ktorý odhaduje, že v prvom roku sa môže prihlásiť až 100.000 ľudí. Tallinské skúsenosti dokonca hovoria až o polovici prihlásených. Tých 55.000 – 60.000 je skromný odhad, ale ak sa aj ten naplní, peniaze sa vrátia.

Dajme tomu, že sa to naplní. V kraji bude doprava zdarma. Všetci aktéri, vrátane verejnosti, sa však zhodujú, že kraj nepotrebuje ani tak dopravu zdarma, ako lepšiu dopravu…

A práve doprava zdarma je cestou k lepšej doprave. Nechceme, aby sa iba vrátili peniaze, ale aby doprava zdarma vygenerovala ďalšie zdroje. Lebo stále rátam s tým, že ak sa prihlási štvrtina, refunduje to náklady, ďalší však už prinesú peniaze do rozvoja. Opäť príklad z Tallinu. Doprava zdarma tam ročne prinesie na daniach oproti minulosti 20 miliónov eur navyše. A tie sa môžu použiť nielen v doprave, ale i v školstve či zdravotníctve. Určite však tie prvé zvýšené príjmy musia byť použité na lepšiu dopravu.

Konkrétne?

Prioritne by mali byť použité na zvýšenie frekvencie spojov na vidieku, napríklad na to, aby mohli zvážať ľudí k vlakom. V hlavnom meste je potrebné vybudovať expresné spoje, ktoré by umožňovali dostať sa z jedného konca mesta na druhý. A takisto budovať buspruhy tak, aby ľudia strácali chuť zostávať v autách, keď sa v zápche budú pozerať na to, ako okolo nich prefrčí autobus v buspruhu. A samozrejme, sú tu nadväzné kroky, zahusťovanie spojov v rámci hlavného mesta, budovanie záchytných parkovísk. Vo všeobecnosti, smerovanie k lepšej doprave vedie k preferencii koľajovej dopravy, no dopravu zdarma chceme zaviesť, aby už ten súčasný systém zlepšila.

Keď zoberieme dopravu z pohľadu infraštruktúry, práve do tejto oblasti smerujú najväčšie výčitky vašich kritikov. Spomína sa nezrealizovaná cesta medzi Malackami a Rohožníkom a tiež to, že aj pezinský obchvat ostal iba v sľuboch.

No, ak toto hovoria, tak to dokazuje, že nemajú prehľad. Veď sme sa predsa dohodli, že na cestu Malacky-Rohožník použijeme eurofondy. Výzva bola vypísaná vo februári toho roka, do týždňa bola na stole žiadosť, lebo sme mali všetky podklady nachystané. Nemôžete to urýchliť, ak sa dohodnete, že to pôjde z eurofondov a výzva nie je vyhlásená. Až potom môžete dať projekt a urobiť verejné obstarávanie, ktoré sa mimochodom končí a na jar sa začne stavať.

Čo sa týka pezinského obchvatu, tam sa čakalo na jedno mesto, ktoré nemalo územný plán, napriek tomu sme vedeli zohnať peniaze na projektovú prípravu, tá beží, aby sme to stihli dokončiť v tomto programovacom období. Pomohlo tomu aj to, že sme v predchádzajúcich rokoch vedeli pri dôležitých rozhodnutiach získať aj podporu starostov a primátorov. Na tom som hrdý. V tomto prípade konkrétne sme s nimi dokázali nájsť tri milióny navyše na projektovú prípravu, čo sa nepodarilo z eurofondov.

Na čo ste ešte hrdý, ak sa obzriete na predchádzajúce štyri roky?

Sú to projekty, vďaka ktorým sme lídrom v rámci celého Slovenska. Platí to napríklad o duálnom vzdelávaní, kde sme jednoznačne najďalej. Spoluprácou so zamestnávateľmi i možnosťami, ktoré toto vzdelávanie pre žiakov a ich budúcnosť prináša. Myslím napríklad aj to, ako je vybavená Duálna akadémia v Devínskej Novej Vsi, kde sa v procese štúdia dostávajú žiaci do kontaktu s najmodernejšími technológiami používanými v automobilovom priemysle.

Ďalej musím spomenúť koncepciu finančnej podpory kultúry a ďalších oblastí – športu, rozvoja vidieka i turizmu prostredníctvom Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy. Najmä v oblasti kultúry sa ukázal zásadný progres v rámci systematického financovania, podpory kreatívneho priemyslu, ale i ochrany pamiatkového fondu. Tento dotačný systém, transparentný a pozitívne vnímaný verejnosťou, sme mohli rozbehnúť vďaka ušetreným peniazom, zníženému dlhu a celkovému hospodáreniu. Máme za sebou stovky auditov bez preukázaných pochybení.

Vráťme sa ku školstvu. Vaši protikandidáti sa zhodujú v tom, že župa dostatočne neriešila investičný dlh, ktorý školy BSK majú. Je tých sedem – osem opravených škôl za predchádzajúce obdobie naozaj dosť?

Išli sme podľa toho, koľko sme mali peňazí. Musím v tomto prípade pripomenúť, že viacerí z kritikov, ktorí upozorňujú na stav škôl, sedeli so mnou v zastupiteľstve. Nepočul som však od nich návrh, aby sme to robili inak. S opravami budeme, samozrejme, pokračovať, máme na to peniaze.

Školstvo nie je len o budovách a materiálno-technickom zabezpečení. Sú to aj a najmä učitelia. Kraj sa im snaží pomôcť napríklad zlacneným ubytovaním na stredoškolských internátoch či učiteľskými bytmi. Máte predstavu, ako podporu pre učiteľov zvýšiť?

Mám a volá sa doprava zdarma. Naozaj, aj učitelia sú jeden z dôvodov, prečo to chceme zaviesť a zvýšiť daňové príjmy väčším počtom ľudí s trvalým pobytom. Viete, vy môžete učiteľom prilepšiť, keď im pridáte k platu a aj to tak robíme, ak na to máme peniaze, prípadne môžete im pomôcť s ubytovaním. Ale stále ste viazaní a limitovaní rozpočtom. Doprava zdarma je cesta, ako tento rozpočet zvýšiť a dostať aj pre túto kompetenciu župy viac peňazí.

Aké sú vaše vízie do ďalších rokov, čo sa týka zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v kraji?

Jednoznačne udržať trend, že nepredávame žiadne naše budovy, kde sú zdravotnícke zariadenia. Uvažujeme o tom, že by sme spätne vykúpili pezinskú a seneckú polikliniku, stále živá je idea, že chceme zobrať do správy Polikliniku Tehelná v Bratislave. Som rád, že i napriek tomu, že štát nesúhlasí so zaradením malackej nemocnice do pevnej siete urgentov, dokážeme finančne zabezpečiť pohotovosť v Malackách. A to, že sme toto schopní robiť, ale napríklad i to, že sme mohli zrealizovať výraznú investíciu do rekonštrukcie polikliniky v Karlovej Vsi a pritom sme dokázali znižovať dlh, je dôkazom, že kraj je naozaj v dobrej finančnej kondícii.

V predchádzajúcom období ste riešili aj problém s nedostatkom lekárov-obvoďákov v obciach na Záhorí. Stále je to záležitosť, ktorou sa treba zaoberať. Čo by teda mohlo pomôcť?

My chceme a budeme pomáhať v našich možnostiach, no domnievam sa, že je potrebné v tomto prípade iniciovať aj legislatívnu zmenu a dosiahnuť to, aby samosprávny kraj mal možnosť vstúpiť do zmluvného vzťahu medzi lekárom a poisťovňou, a tým garantovať, že poisťovne budú dávať všetkým lekárom férové podmienky.

Kritici vás pranierujú za to, že hoci populácia starne, kraj nerozširuje počet zariadení pre seniorov.
Kritici zabúdajú na to, že spolupracujeme so súkromnými poskytovateľmi, ktorým prispievame. Ten, kto má niekoho v zariadení sociálnych služieb, vie, že v rámci zabezpečenia starostlivosti o seniorov prispievame štedro. V tomto sme totálni lídri v SR.

Čo rozhodne o výsledku 4. novembra?

Verím tomu, že myšlienka hodná budúcich piatich rokov. Presviedča ma v tom i záujem o našu kampaň a petíciu za Dopravu zdarma. Týždeň pred voľbami, teda za necelý mesiac, sme mali zozbieraných približne 20.000 podpisov. Len pripomeniem, že 130.000 podpisov pod petíciu proti hazardu sa zbieralo rok.

Čo budete robiť, ak to nevyjde?

Celý život som sa živil v IT oblasti. Mám sa kam vrátiť a čomu sa venovať, žiadny problém.