Bratislava 21. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Funkčný Ústavný súd (ÚS) SR je nevyhnutným prvkom právneho štátu a mal by byť pre poslancov parlamentu, aj prezidenta Andreja Kisku vyššou prioritou ako mocenské hry. Na margo hroziacej ústavnej krízy vo februári budúceho roka, kedy končí funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov ÚS, to v diskusii na TABLET.TV povedal člen predsedníctva strany SPOLU – občianska demokracia Pavel Nechala.

Dodal, že v tomto zmysle argumentovala aj Benátska komisia, ktorú prezident požiadal o výklad ústavy pri poslednom spore o vymenovávanie sudcov ÚS. Pokiaľ by sa legislatíva nezmenila, podľa Nechalu by mal parlament zvoliť osemnásť kandidátov na sudcov ÚS a prezident z nich vybrať a vymenovať deväť sudcov.

Ak by sa to nepodarilo do februára budúceho roka, ÚS by mal len štyroch sudcov z trinástich. „Bola by ohrozená aj činnosť, v ktorej rozhodujú senáty, napríklad sťažnosti občanov, ale úplne by bola paralyzovaná činnosť ústavného súdu vo veciach, v ktorých rozhoduje v pléne,“ upozorňuje Nechala. „Plénum ústavného súdu je uznášaniaschopné iba za podmienky, že je prítomných minimálne sedem sudcov. Rozhoduje napríklad o súlade zákonov a všeobecne záväzných predpisov s ústavou, posudzuje napríklad aj zákonnosť volieb,“ dodal.

Keďže senáty ÚS sú trojčlenné, nevymenovanie nových sudcov do februára budúceho roka by sa dotklo aj ich fungovania. „Zatiaľ bola prax taká, lebo zákon o konaní pred ústavným súdom toto neupravuje, že sudca bol vždy členom iba jedného senátu. Aj z hľadiska fyzických možností sudcov nevidím reálne, že by mohli fungovať v rámci viacerých senátov,“ poznamenal Nechala.

Malú zmenu ústavy, ktorá by sudcom ústavného súdu umožnila zotrvať vo svojich funkciách až do momentu menovania ich nástupcov, Nechala nepovažuje za dobré riešenie. „Chýba potom legitimita sudcov, ktorí rozhodujú a môže to vyvolať ďalšie súdne konania. Skôr je to o zodpovednosti jednotlivých aktérov tohto procesu, aby zabezpečili funkčnosť ústavných orgánov,“ povedal.

Jednou z otvorených otázok je či má parlament zvoliť 18 kandidátov a prezident z nich vybrať deväť, alebo má parlament zvoliť deväť dvojíc kandidátov a prezident má z každej dvojice vybrať jedného. V prvom prípade má prezident oveľa väčší priestor ovplyvniť konečné zloženie skupiny kandidátov z hľadiska ich názorovej a politickej orientácie.

„Prezident má niektoré neformálne nástroje, ako tento proces ovplyvniť. Môže zdržiavať rozhodnutie a počkať, kým Národná rada SR dovolí aj ostatných kandidátov a tam už neexistuje povinnosť vybrať z nejakej dvojice. Má povinnosť vybrať polovicu z kandidátov schválených Národnou radou,“ tvrdí Nechala. „Výklad Benátskej komisie hovorí, že má vybrať polovicu z kandidátov zvolených Národnou radou,“ pripomenul.

Na druhej strane, pokiaľ sa nezmení legislatíva, prezident podľa neho nemôže vymenovať menej ako polovicu zo zvolených kandidátov s odôvodnením, že ostatní podľa neho nespĺňajú kvalitatívne kritériá. „Kritériá, ktoré má prezident zvažovať, sú definované ústavou. Kandidát má mať najmenej 40 rokov, najmenej pätnásťročnú právnickú prax a musí byť bezúhonný. Teda nie sú tam kritériá, ktoré by prezidentovi umožňovali skúmať napríklad odbornosť,“ poznamenal Nechala.

Situácia by sa podľa neho zmenila, ak by parlament schválil novelu ústavy z dielne rezortu spravodlivosti. „Návrh, ktorý predložil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) a ktorý by mal mať podporu súčasnej vládnej koalície, zavádza ďalšie kritériá. Napríklad, že je to odborne uznávaná osoba, ktorá má za sebou prax a je zárukou pre vykonávanie takejto funkcie,“ upozornil Nechala.

Pozitívum návrhu vidí v tom, že mení predchádzajúce rozhodnutia Ústavného súdu a dáva väčšiu voľnosť prezidentovi zvažovať jednotlivých kandidátov. „Na druhej strane treba povedať, že Smer-SD predložil vlastný návrh a hovorí o tom, že chce meniť väčšinu pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov,“ dodal.

Opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme rodina a nezaradení poslanci z mimoparlamentnej strany SPOLU zase pripravili pozmeňujúci návrh k ústavnej zmene pravidiel voľby sudcov Ústavného súdu SR, ktorú navrhuje ministerstvo. Má štyri body. Opozičné strany žiadajú, aby boli sudcovia zvolení na rôzne dlhé funkčné obdobia a ústavný súd sa tak priebežne obmieňal, chcú zvýšiť väčšinu potrebnú na zvolenie kandidáta na 90 hlasov, vek ústavných sudov limitovať hornou hranicou 70 rokov. Žiadajú tiež zmenu tajnej voľby kandidátov na verejnú.

„Dohodli sme sa na tom, že budeme predkladať iba opatrenia, na ktorých je absolútny súhlas opozičných strán. Tieto opatrenia už boli premietnuté do paragrafového znenia a toto znenie pozmeňujúceho návrhu bolo predložené ministrovi Gálovi,“ dodal Nechala. Opozičné strany sa podľa neho dohodli, že rokovať s ministrom bude poslanec Alojz Baránik (SaS). „Budeme s napätím očakávať, aké stanovisko k týmto návrhom príde. Potom zasadnú poslanecké kluby a budú zvažovať ďalší postoj,“ uzavrel Nechala.