Jeho fanúšikom a obdivovateľom nezostanú len oči pre plač, ale najmä krásne spomienky. Táto je 12 rokov stará a pochádza z olympijských hier v Pekingu, kde profíci z NBA na čele s fenomenálnym strelcom a kapitánom tímu Bryantom silou uragánu zmietli všetko, čo im prišlo do cesty. Až kým im na krk nezavesili zlaté medaily.

Predstavte si, že vás práve vysadil autobus v centre Pekingu a urýchlene sa potrebujete dostať do basketbalovej arény, kde sa čochvíľa začne dlhoočakávané finále olympijského turnaja mužov USA – Španielsko. Nemáte mapu, notebook je bez šťavy, a tak chytíte prvého taxikára a snažíte sa mu vysvetliť, o čo vám ide a… nula bodov. Hovoríte len po anglicky a on iba po čínsky. Po chvíli sa mu posunkami snažíte naznačiť, ako vyzerá basketbal. Chlapíkovi sa zrazu vyjasní tvár a skríkne: “KOBE…”

Ak sa Číňania počas olympiády v Pekingu na niečo bezvýhradne tešili, tak to boli americkí basketbalisti. Po rozlúčke domácich reprezentantov sa z väčšiny obyčajných Číňanov stali zanietení fanúšikovia hviezdneho výberu USA. A ich najväčšou láskou bol sympaťák Kobe Bryant. Muž s neomylnou rukou, pre ktorého nebol nijaký strelecký rekord dosť dobrý. Keď americkí basketbalisti opustili svoj luxusný hotel a urobili si niekoľkohodinový výlet do olympijskej dediny, okamžite sa stal centrom pozornosti najmä jeden muž. Zastavovali ho dobrovoľníci, obsluhujúci personál a tiež športovci. Ktosi dokonca povedal: aha, tamto je nový Elvis…

Zrejme jedinou osobou, ktorú Kobe Bryant v Pekingu nezaujímal, bol Kobe Bryant. Z výraznej individuality sa stal obyčajným členom tímu, ktorý plnil na palubovke pokyny trénera. Ani raz sa mu nestalo to, čo pravidelne v NBA, aby práve on vystrelil desaťkrát za sebou na kôš. Podriadil sa tímovej taktike. Zažiaril prakticky iba vo štvrťfinále proti Austrálii, keď zaznamenal 25 bodov. Pravda aj on sa nechal strhnúť, ako sám vravel: “elektrizujúcou atmosférou olympiády”. Hneď v úvodnom súboji proti Číne (101:70) zasmečoval na požiadanie divákov do koša päť lôpt, čo vraj v súťažnom zápase neurobil od 17 rokov. “Nikdy som ešte necítil taký náboj. Odohral som už veľa veľkých zápasov, ale energia v hľadisku bola úplne iná. Možno lepšia ako vo finále NBA,” vyslovil sa vtedy 30-ročný Bryant.

Americký úspech každý očakával, ale nespadol len tak z neba. Dvanásť individualít ako LeBron James, Carmelo Anthony, Dwight Howard, Jason Kidd či Dwyane Wade s kapitánom Bryantom vytvorilo v Pekingu perfektne fungujúci teamwork. “V olympijskom turnaji sa predstavili hráči, ktorí rešpektovali súperov, rozhodcov, trénerov aj samých seba. Žiadna nafúkanosť, arogancia, tupé poznámky. O svojom patriotizme a súdržnosti ani nemuseli veľmi presviedčať prezidenta Busha, ktorý sa prišiel s nimi pozdraviť aj do šatne. Aj to bol rozdiel oproti minulosti. Samotná hra bola len logickou výslednicou diania v americkom tíme na palubovke aj mimo nej,” napísal vo svojej poznámke pôvodne nešťastník z taxíka Scott Ostler zo San Francisco Chronicle.

Po víťaznom finále proti Španielsku (118:107) čínski organizátori chystali tradičnú tlačovú konferenciu. Priniesli stoličky pre trénerov a jedného – dvoch hráčov z oboch tímov. Zrazu nastal pozitívny šok: do miestnosti vkročilo všetkých 12 hráčov amerického tímu, novopečených olympijských víťazov. LeBron James im navrhol, aby prišli na tlačovku všetci a ostatní súhlasili. Šokovaný tréner Mike Krzyzewski sa najprv nezmohol na slovo, dobrovoľníci v panike nevedeli rýchlo zohnať dostatok stoličiek. A tak hviezdy stáli. “Zvykne sa vravieť o hráčoch NBA, že sú to do seba uzavreté ignorantské indivíduá. Zrejme nepotrebujete lepší dôkaz, že to tak nie je. Týchto chlapov spojila spoločná túžba a teraz už vedia, o čom je olympijské víťazstvo. A mali aj skvelého kapitána – Kobeho Bryanta,” prerušil príval emócií v auditóriu Krzyzewski. Tento muž sa stal zo dňa na deň v USA veľmi populárnym. Na stole mal zrazu vraj 28 ponúk z 30 klubov NBA. “Americké víťazstvo nebolo iba o ich nespornom basketbalovom talente. Každý, kto čo len chvíľu sledoval ich počínanie v Pekingu, si to musel všimnúť: Boli hladní po víťazstvách a zobrali to veľmi vážne,” zložil kompliment svojim finálovým premožiteľom hviezdny španielsky pivot Pau Gasol, v zámorí Bryantov spoluhráč v Los Angeles Lakers.

Prešli dva roky a títo dvaja, Gasol a Bryant, sa spoločne tešili z dvoch titulov s tímom Lakers v NBA. Najmä finále číslo 7 v roku 2010 proti Bostonu si spolu náramne užili. Bryant sa na triumfe 83:79 podieľal 23 bodmi a 18 doskokmi, Gasol pridal 19 bodov, 18 doskokov a 2 bloky. Ich spoločné fotky plné radosti vtedy obleteli športový svet. Prešlo ďalších desať rokov a po tragickom páde vrtuľníka v Kalifornii ten istý Gasol na sociálnej sieti ako tisícky iných ľudí po celom svete zdrvene napísal. “Som absolútne zničený. Môj veľký brat… Toto nemôže byť pravda.”