Bratislava 6. júna 2023 (HSP/Foto: Pixabay; Screenshot)
Po veľmi zlých správach v posledných mesiacoch ohľadom rastu cien, konečne prichádza aj jedna dobrá. Dáta bez pátosu informovali o vývoji inflácie a v máji medzimesačná inflácia klesla na nulu, resp. na – 0,01 %. Čo to znamená? Zdražovanie sa konečne zastavilo, dokonca ceny zaznamenali takmer nemerateľný pokles
To však neznamená, že sa môžeme radovať. “Stále vidíme aj v máji nárast cien medziročne: máj 2023 oproti máju 2022 viac ako 12%, ale už to nie je ako na špičke vo februári 2023, keď bol medziročný rast cien (HICP) na úrovni +15,4%,” píše sa na stránke Dáta bez pátosu, ktorá berie údaje z Eurostatu. “Slovenská inflácia bude ku koncu júna kumulatívne 30% za obdobie od januára 2020 do júna 2023. V Eurozóne je to asi polovička, špičku mali už v októbri 2022, my sme pozadu takmer pol roka. A výkyv smerom hore, teda rast bol takmer dvojnásobný.”
Bežný zákazník by si pokles inflácie mohol všimnúť na cenách v obchode zhruba o tri až štyri mesiace. Už by bolo načase, pretože domácnosti začali siahať na svoje úspory. Okrem toho, že inflácia u nás dosiahla takmer dvojnásobok jej hodnoty v eurozóne, za priemerným vývojom Slovensko zaostáva asi pol roka. Príčiny vidí združenie okrem iného v slabej konkurencii, slabo fungujúcich dozorujúcich štátnych inštitúciách (Protimonopolný Úrad, ÚRSO, obchodná inšpekcia). Všetko si tak “odnesie” zákazník pri pokladni. Horšie by to však už byť nemalo, uzatvárajú optimisticky Dáta bez pátosu.
Pre víťaza volieb to bude mať priaznivý dôsledok, zmierni sa politická zodpovednosť za kroky, ktoré urobili, resp. neurobili predchádzajúce vlády. Občanov čaká asi mierny pokles cien, ktorých pohyb si ľudia takmer bez výnimky spájajú s politikou aktuálnej vlády. Doterajší vývoj však Slovensku zasadil poriadnu ranu, čo včera okomentoval Tomáš Taraba (Život NS): “Štatistický úrad dnes zverejnil ako za dvoch Čaputovej vlád klesla na Slovensku životná úroveň. Kým ona odmietla odvolať Hegera, klesali ľuďom reálne mzdy, pretože vláda nebojovala s vysokými cenami energií a potravín.”
Nominálna mzda je mzda vyjadrená v čísle na výplatnej páske, reálna predstavuje to, čo si človek za tie peniaze môže kúpiť. Taraba píše: “Napriek tomu, že narástli nominálne mzdy o 9,5%, obrovská inflácia spôsobená aj sankciami, vyletela do takých výšok, že skutočná kúpyschopnosť miezd klesla reálne o 4,9%. Keby štát musel preniesť rast cien energií na domácnosti v plnej výške, prepad by bol ešte väčší. Ľudia však formou rozpočtu minuli na sanáciu umelo nafúknutých cien energií takmer 5 miliárd eur, ktoré mohli byť použité na rozvoj Slovenska.”
To znamená, že štát pomohol občanom s účtami za energie, ich ceny však aj tak boli vysoké a občan ich zaplatí tak či tak, formou daní. A v konečnom dôsledku zaplatí aj viac, pretože štát si na túto pomoc požičal a bude treba platiť úroky. Štát neriešil vysoké ceny energií, riešil spôsob, ako ich zaplatiť. Pritom napríklad náklady na výrobu elektriny boli rádovo nižšie, než cena na trhu. Takže prioritou vlády bolo zháňať peniaze pre priekupníkov, ktoré ale budú musieť občania zaplatiť.
Taraba chce vidieť zmenu: “Po voľbách sa prioritou vlády musí stať energetická politika, ktorá bude pozerať na prvom mieste na peňaženky ľudí a slovenských firiem a nie ziskov zahraničných energetických spoločností.”