Pozitívne prognózy nevyšli: Zlé správy pre Slovensko

Ide o rýchly modelový odhad vývoja ekonomiky v prebiehajúcom štvrťroku, berúci do úvahy najnovšie ukazovatele súvisiace s vývojom HDP a zamestnanosti.

„Vysoká inflácia ustupuje zatiaľ pomalšie, ako sme čakali, čo nám znižuje spotrebu domácností. Zaznamenávame zhoršenie takmer všetkých indikátorov spotreby oproti aprílovému nowcastingu,” konštatovali analytici.

V apríli odhadovali aktuálny rast ekonomiky na úrovni 0,5 percenta.

Výrazne klesol indikátor dopytu po službách a indikátor spotrebiteľskej dôvery je stále na pomerne nízkej úrovni. Aj investície sa v tomto roku rozbiehajú pomalšie.

Z jej nowcastingu vyplýva, že rast exportu je miernejší, ako odhadovala rozpočtová rada ešte v apríli a PMI indikátor priemyselnej výroby pre eurozónu naďalej klesá, čo môže naznačovať zmiernenie tempa rastu exportu v ďalších aktualizáciách prognózy a nowcastingu.

„Firmy začiatkom roka obmedzili tvorbu nových pracovných miest. To sa prejavuje v absencii rastu zamestnanosti. Slabší vývoj zamestnanosti oproti očakávaniam prognózy a pokračujúci pokles reálnych miezd sú faktormi pôsobiacimi smerom k útlmu spotrebných výdavkov,” doplnili analytici rozpočtovej rady.

Podľa Eurostatu – výkonnosť slovenskej ekonomiky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ opäť klesla. Kým ešte v roku 2011 bolo po Slovinsku a Česku treťou najsilnejšou ekonomikou regiónu strednej a východnej Európy, v roku 2022 spadlo na druhú najslabšiu priečku. Podľa údajov Štatistického úradu Európskej únie hrubý domáci produkt Slovenska na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS)  bol najvyšší v roku 2015, keď predstavoval úroveň 78 percent.

Najnovší odhad Eurostatu však ukázal, že v roku 2022 Slováci klesli na 67 percent. Slovensko teda predstihli všetky tri pobaltské krajiny, susedné Maďarsko i Poľsko a dokonca aj Rumunsko, Chorvátsko či Grécko. Horšie od nás je na tom už len Bulharsko.

Podľa niektorých analytikov za zaostávaním Slovenska stoja aj problémy s nedostatkom investícií do rozvoja podnikania či infraštruktúry. Príkladom sú nedostavané diaľnice, ale i rýchlostné cesty. Výstavbu diaľnic presadzoval hlavne Vladimír Mečiar (HZDS), ten mal pripravený koncept rýchlej výstavby diaľnic. Pripravenú výstavbu stopol v roku 1998 Mikuláš Dzurinda (SDK) a neskôr aj Iveta Radičová (SDKU).

„Naopak, strany súčasnej vládnej koalície, ktoré boli aj vo vládach Mikuláša Dzurindu, boli pre štát brzdou rozvoja výstavby diaľničnej siete. Pritom na Slovensku existuje problém nerovnomerného regionálneho rozvoja práve pre nedostavanú infraštruktúru” uviedlo HZDS ešte v roku 2011, na margo zastavenia výstavby diaľnic premiérkou Radičovou, pričom hnutie V. Mečiara už vtedy upozorňovalo, že „najdrahšia diaľnica je tá, ktorá sa nepostaví.” HZDS dodalo, že na konci roku 1998 ako i dnes (2011) tie isté politické subjekty škodia rozvoju Slovenskej republike.