Pápež František v Bari: Najvyšším cieľom každej spoločnosti je mier

Vatikán 24. februára 2020 (HSP/TK KBS/Foto:SITA/AP-Giuseppe Lami)

Svätý Otec v nedeľu 23. februára navštívil talianske mesto Bari pri príležitosti stretnutia katolíckych biskupov zo širokého okolia Stredozemného mora, zameraného na budovanie pokoja v zložitej oblasti kontaktu rozličných kultúr a náboženstiev. Vytvárať pokoj je prioritou pre Cirkev i spoločnosť, zdôraznil pápež v príhovore 58 biskupom zhromaždeným v Bazilike sv. Mikuláša

V predchádzajúcich štyroch dňoch sa v priestoroch mestského hradu v Bari biskupi diecéz rozličných rítov spoločne venovali výzvam pre Cirkev v regióne pomedzia troch kontinentov. Mottom podujatia iniciovaného Talianskou biskupskou konferenciou bolo „Stredomorie ako hranica pokoja“.

V nedeľu ráno po prílete helikoptérou pápeža Františka privítali miestny arcibiskup Mons. Francesco Cacucci spolu so starostom mesta a predstaviteľmi regiónu. Jeho kroky smerovali priamo medzi biskupov do starobylej Baziliky sv. Mikuláša. Prácu predchádzajúcich dní najprv zhrnuli kardinál Vinko Puljić, predseda Konferencie biskupov Bosny a Hercegoviny a Mons. Pierbattista Pizzaballa OFM, apoštolský administrátor „sede vacante“ Jeruzalemského latinského patriarchátu.

Pápež, sprevádzaný po bokoch kardinálom Gualtierom Bassettim, predsedom Talianskej biskupskej konferencie a vatikánskym štátnym sekretárom kard. Pietrom Parolinom, sa potom prihovoril v rozsiahlejšom príhovore zameranom na priority v celkovom poslaní Cirkvi v kontaktnej oblasti Stredomoria.

V úvode Svätý Otec nazval Bari „hlavným mestom jednoty Cirkvi“ s poukazom na tamojšie ekumenické stretnutie v júli 2018 na spojenie síl pre mier a záchranu prítomnosti kresťanov v blízkovýchodnom regióne:

„Považujem za veľmi významnú voľbu usporiadať toto stretnutie v meste Bari, tak dôležitom pre vzťahy, ktoré má s Blízkym východom, ako aj s africkým kontinentom, čo je výrečný znak toho, ako hlboko sú zakorenené vzťahy medzi rozličnými národmi a tradíciami.“ Pápež František pripomenul strategický význam Stredomoria pre svetovú rovnováhu:

„Stredomorie zostáva strategickou oblasťou, ktorej rovnováha sa svojimi dôsledkami odráža aj v ostatných častiach sveta.“

Duchovno-kultúrny význam regiónu vystihol pápež citujúc talianskeho politického mysliteľa, Božieho služobníka Giorgia La Piru (1904-1977): „Keď označil Stredozemné more za «veľké Tiberiadské jazero», naznačil analógiu medzi Ježišovou a našou dobou, medzi tým prostredím, v ktorom sa pohyboval Ježiš a tým, v ktorom žijú národy, ktoré ho obývajú dnes.“

Duchovné bohatstvo Stredomoria má nezastupiteľný význam pre evanjelizáciu, pokračoval pápež:

„Odovzdávanie viery nemôže inak než čerpať plody z dedičstva, ktorého je Stredomorie nositeľom. Je to dedičstvo uchovávané kresťanskými komunitami, oživované katechézou a slávením sviatostí, formovaním ľudských svedomí a osobným i komunitným načúvaním Pánovmu Slovu.“

Pápež zvlášť spomenul medzi duchovnými bohatstvami rozmer ľudovej nábožnosti, s odvolávkou na sv. Pavla VI. a 48. bod jeho exhortácie Evangelii nuntiandi: „Týmto bodom sa musíme dať viesť pri našom ohlasovaní Evanjelia národom.“

Charakteristikou oblasti je konfliktnosť, pokračoval pápež a pripomenul aj stále aktuálny politický problém týkajúci sa samotnej Svätej zeme:

„Dnes je oblasť Stredomoria ohrozená mnohými ohniskami nestability a vojny, či už na Blízkom východe, v rôznych severoafrických štátoch, ako aj medzi rôznymi etnickými alebo náboženskými skupinami alebo vierovyznaniami; nemôžeme zabúdať na nevyriešený konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, s nebezpečenstvom nerovných riešení, a teda i predpokladajúcich nové krízy.“

„Vojna sa protiví rozumu,“ citoval encykliku sv. Jána XXIII. Pacem in terris pápež František a doložil to veľmi jasnými a konkrétnymi obrazmi:

„Inými slovami, je bláznovstvom, keďže ničí domy, mosty, továrne, nemocnice, zabíja ľudí a likviduje zdroje namiesto vytvárania ľudských a hospodárskych vzťahov. Je to bláznovstvo, pred ktorým nemôžeme rezignovať: vojnu si nikdy nebude možné zamieňať s normálnosťou alebo ju akceptovať ako cestu, ktorá by bola nevyhnutná na regulovanie divergencií a protichodných záujmov. Nikdy.“

„Najvyšším cieľom každej ľudskej spoločnosti zostáva mier, takže možno potvrdiť, že «niet alternatívy k mieru, a to pre nikoho»“, zdôraznil Svätý Otec. „Vojna sa takto ukazuje ako zlyhanie každého ľudského i božieho projektu,“ dodal pápež a vyslovil ostrú kritiku bezohľadného obchodu so zbraňami:

„K tomu by som chcel pridať ťažký hriech pokrytectva, keď na medzinárodných konferenciách, na schôdzach, mnohé krajiny hovoria o mieri a potom predávajú zbrane krajinám, ktoré sú vo vojne. Toto sa nazýva veľké pokrytectvo.“

V ďalšej časti príhovoru dal pápež dôraz na úlohu vytvárať dialóg s využitím potenciálu náboženstiev upevňovať hodnoty pokoja, vzájomného poznania a spolunažívania. Oprel sa pri tom o ústredný odkaz Dokumentu o ľudskom bratstve z Abú Zabí.

Úlohou biskupov v tejto oblasti je pokračovať v odovzdávaní viery v našich časoch nadväzujúc na dielo apoštola sv. Pavla, ktorý ako prvý šíril Kristovo Evanjelium v celom regióne zoči voči prekážkam a nebezpečenstvám.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.