Pakt Molotov – Ribbentrop vs. fantázie zástupcu Progresívneho Slovenska v europarlamente

Bratislava 26. januára 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Valné zhromaždenie OSN prijalo návrh rezolúcie k boju proti oslavovaniu nacizmu a prepisovaniu dejín. Až 60 krajín vystúpilo v tomto roku ako spoluautori návrhu. V uznesení sa tiež zdôrazňujú obavy OSN, ktoré sa týkajú „využívania informačných technológií, internetu a sociálnych sietí, najmä k oslovovaniu detí a mládeže neonacistickými skupinami

Pre dokument hlasovalo 133 krajín, Spojené štáty a Ukrajina sa tradične postavili proti, 52 štátov vrátane Poľska, Českej republiky a Slovenska sa zdržalo hlasovania…

Tendencie na prepisovanie histórie sa okrem Ukrajiny, ktorá hlasovala proti objavujú už tradične v Poľsku, ktorého predstavitelia pravidelne ponúkajú vlastnú verziu histórie, na ktorú už zareagoval aj prezident Vladimir Putin a na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 19. decembra, pripomenul, že sovietske vojská vstúpili do Poľska potom, čo poľská vláda stratila kontrolu nad svojimi ozbrojenými silami a nad tým, čo sa deje na území krajiny. Zdôraznil, že sa poľská vláda v tom čase nachádzala niekde v okolí rumunskej hranice a s nikým na túto tému nediskutovala.

Počas svojho vystúpenia si Putin položil otázku, či je Pakt Ribbentrop-Molotov jediným dokumentom podpísaným jednou z európskych krajín s fašistickým Nemeckom.

„Ukazuje sa, že to tak vôbec nie je. Proste ich vymenujem s vaším súhlasom. Takže vyhlásenie o nepoužití sily medzi Nemeckom a Poľskom, podpísané v roku 1934. V podstate ide o zmluvu o neútočení, ďalej anglo-nemecká námorná dohoda z roku 1935. Veľká Británia umožnila Hitlerovi mať svoje vlastné vojenské námorníctvo, čo mu bolo v podstate zakázané alebo minimalizované na základe výsledkov prvej svetovej vojny. Potom anglo-nemecké prehlásenie Chamberlaina a Hitlera, podpísané 30. septembra 1938, na ktorom sa dohodli na podnet Chamberlaina. Francúzsko-nemecká deklarácia. Deklaráciu podpísali 6. decembra 1938 v Paríži ministri zahraničných vecí Francúzska a Nemecka, Bonnet a Ribbentrop. Dohoda medzi Litovskou republikou a Nemeckou ríšou. Dohoda bola podpísaná 22. marca 1939 v Berlíne o tom, že Klaipedský kraj sa znovu spája s Nemeckou ríšou. Zmluva o neútočení medzi Nemeckou ríšou a Lotyšskom z 7. júna 1939…“

Dohoda medzi ZSSR a Nemeckom tak bola posledná medzi tými, ktoré podpísali iné európske krajiny, údajne zainteresované v zachovaní mieru v Európe. Zároveň treba zdôrazniť, že ZSSR nepodpísal tento dokument, kým neboli vyčerpané všetky návrhy ZSSR na vytvorenie jednotného bezpečnostného systému, ktoré boli v Európe zamietnuté.

O to trápnejšie vyznieva prejav slovenského europoslanca za Progresívne Slovensko Michala Šimečku, ktorý svojimi historickými vedomosťami na úrovni wikipédie robí hanbu celej krajine. Vo svojom prejave uviedol:

“Vážená pani predsedajúca, pokusy Ruska o prepisovanie dejín naozaj nie sú ničím novým a je to, bohužiaľ, úplne bežná súčasť Putinovej propagandy: nielen vo vzťahu k paktu Ribbentrop – Molotov, ale napríklad aj k roku 1968. Napriek tomu však nemôžeme ako Európska únia a ako Európsky parlament tento Putinov pokus prejsť mlčaním. Musíme pripomenúť cynický fakt, že spolupráca dvoch totalitných režimov viedla k hrôzam a utrpeniu nielen v Poľsku, ale aj iných okupovaných štátoch. Už len z úcty k obetiam nemôžeme mlčať a musíme stáť s Poľskom a inými štátmi, lebo ide o naše spoločné dejiny. Projekt európskej integrácie je odpoveďou na mocenský cynizmus a utrpenie, ktorého symbolom je práve tento pakt. Ak dnes dovolíme Putinovej propagande, aby spochybnila tento kritický bod našich spoločných dejín, tak to bude začiatok konca nášho projektu.”

https://www.facebook.com/hricalubos1/videos/622414085199986/

Zverejnené dokumenty však hovoria o našich „spoločných dejinách“ s Poľskom niečo úplne iné. Z výňatkov  z niektorých archívnych dokumentov sa dozvedáme slová vtedajšieho francúzskeho predsedu vlády: „Nielenže sa nemožno spoliehať na poľskú podporu, ale nie je isté, že Poľsko neudrie zozadu.“

Francúzsky premiér Édouard Daladier položil poľskému veľvyslancovi množstvo otázok. Spýtal sa ho, či Poliaci nechajú prejsť sovietske vojská. Józef Łukaszewicz odpovedal záporne. „Daladier sa opýtal, či nechajú preletieť sovietske lietadlá. Łukaszewicz povedal, že Poliaci na nich začnú strieľať. Keď Łukaszewicz odpovedal záporne aj na otázku, či príde Poľsko na pomoc, ak Nemecko vyhlási vojnu Francúzsku, Daladier vyhlásil, že vo francúzsko-poľskej aliancii nevidí zmysel.”

Z dokumentov vyplýva, že ZSSR bol pripravený poskytnúť pomoc Československu, ktoré Nemecko chcelo olúpiť. V dohode medzi ZSSR a Československom sa však uvádza, že ZSSR tak urobí len v tom prípade, ak svoje záväzky voči Československu splní aj Francúzsko. Francúzsko spojilo svoju pomoc Československu s podporou zo strany Poľska. Poľsko však odmietlo. Keď Nemecko začalo uplatňovať nárok na časť československého územia, Poliaci súčasne s Nemeckom požadovali podiel na koristi, aby im tiež bola odovzdaná určitá časť Československa.

Poliaci boli pripravení použiť silu. Existuje konkrétny dokument z archívu zo správy o príprave útočnej operácie v Těšínskej oblasti a výcviku vojsk. Poľské orgány pripravovali a vysielali na československé územie militantov na vykonávanie sabotážnych a teroristických útokov, aktívne sa pripravovali k rozdeleniu a okupácii Československa.

Vo výňatku v nahrávke rozhovoru medzi nemeckým veľvyslancom v Poľsku a poľským ministrom zahraničia, vyjadril poľský minister zahraničia nádej, že v oblastiach nárokovaných Poľskom nedôjde k rozporom s nemeckými záujmami.

Pavol Novák