Môj profil 
Predplatné
Nazdar, Jožo. Padol nám minister školstva. Česť jeho pamiatke. Kričal: „Neodstúpim a neodstúpim!“ Ale predsa odstúpil. Teda „jeho odstúpili“… Politika je to sviňa…
A čo si si myslel? Veď aj diplomati často jednajú v rukavičkách, ale boh vie, aké zbrane tam majú schované. A politika… Je to, fakt, takmer najväčšie svinstvo, ktoré len existuje. Vidno to aj na tomto príklade s ministrom školstva. Chudák pán profesor! Behal, snažil sa, staral sa, stresoval a čo má z toho? Cudzí ho opľuli a obvinili zo všetkých smrteľných hriechov a vlastní sa mu poďakovali, potľapkali ho po pleci a aj tak ho, ako psa. vyhodili. Politika…
Fakt, ľutujem tohto človeka. Podľa mňa, sa ozaj snažil a chcel to urobiť čo najlepšie – a takto dopadol… Myslím si, ani si neuvedomil, do akého lajna vstupoval a ani dodnes nechápe, že v žiadnom prípade do toho nemal vstupovať – v tom bola jeho chyba.
Je to celkom možné. Danko ho v stredu na tlačovke, predtým, ako si vybral „neplatené voľno“, vychvaľoval: aký je to odborník a aký je to dobrý človek… Nuž, jedno nevylučuje druhé. Môže to byť vynikajúci odborník a fantastický človek, ale v istej funkcii môže dobabrať všetko, čo sa len dá. Možno je to aj prípad Plavčana. Nevedel, do čoho ide.
Ako je známe, nie každý vynikajúci hokejista potom môže byť aj dobrým trénerom alebo hokejových funkcionárom. Aj keď si pripustíme, že Plavčan je najlepší odborník v školstve na Slovensku a je kryštálovo čestný a múdry človek, zasa nemusel z neho byť dobrý minister a dupľom z neho nemusel byť dobrý politik, pretože, ako to sme už zistili, politika je to veľké svinstvo… Jednoducho nebol to človek na svojom mieste…
Je celkom možné, že Plavčan sa snažil urobiť všetko čo najlepšie – aj ako odborník, aj ako človek. A aj preto, že mu to školstvo nie je cudzie. Ale to dopadlo, ako to dopadlo. A prečo? Určite funkcia ministra a dupľom hra na politika nie je pre pána profesora. A preto sa to skončilo katastrofou. Môže za to? Čiastočne áno, pretože bol naivný a neskúsený v politike.
Vieš, tak som do konca nepochopil, v čom bol vlastne problém…
Takto. Minister školstva od začiatku júla čelil kritike pre zvláštne rozdeľovanie eurofondov na výskum a inovácie. Údajne, dotácie mali dostať aj firmy, ktoré výskum nikdy nerobili. Minister predsa konal a problematické výzvy zastavil a nariadil ich preverenie. Európska komisia reagovala pozastavením platieb v štyroch výzvach na ministerstve školstva a rezortu zakázala podpisovať nové zmluvy s prijímateľmi dotácií. Rozdeľovanie prostriedkov rieši okrem Európskeho úradu pre boj proti podvodom aj Národná kriminálna agentúra. No a začala sa kotúľať snehová guľa: je na víne minister – nie je, kradol – nekradol, pochybil – nepochybil? Hocijako: celú zodpovednosť za dianie a chyby na ministerstve nesie minister.
Presne tak a snehová guľa sa kotúľala ďalej a nabaľovalo sa na ňu stále viac a viac toho… hm… snehu. Opozícia sa potešila: je tu vládna kríza, všetko praská a budú predčasné voľby a potom nám bude hej!.. Fico a Bugár vidiac, že to ozaj praská, sa vyzbrojili veľkými žehličkami a začali to aktívne žehliť: žiadna kríza, žiaden pád vlády, vyriešime to. Nič sa nedeje: vykopneme ministra a ideme ďalej, ako by sa nič nestalo…
Samozrejme, v tomto prípade teraz už bývalý minister školstva bol posledným človekom, ktorého si niekto všímal. Politici riešili svoje problémy – čo im po nejakom ministrovi a profesorovi? Áno, zastal ho Danko, ale tým zastával predovšetkým seba a svoju politickú stranu – predsa Plavčan bol nominantom SNS a všetky jeho prúsery sa automaticky prenášajú na SNS. Najdiplomatickejšie sa zachovali koaliční kamaráti – pán premiér a Béla Bugár. Poďakovali sa pánovi profesorovi, potľapkali ho po ramene a vyhodili ho… A príliš sa nezaujímali: je vinný – nie je? Vypukol škandál a vyhodili ministra – jednoduché riešenie.
A čo iné mali urobiť? Sám si povedal, že za celé dianie na ministerstve nesie zodpovednosť minister. Môže to byť perfektný a kryštálovo čestný človek, ale keď sa stali kraviny, tak museli vyhodiť zodpovednosť – veď aj vyhodili… Minister musel zodpovedať v súlade so svojou funkciou a všeobecnými politickými pravidlami hry.
A čo budúci týždeň podnikne Danko? Je to takmer Hamletová otázka! Byť či nebyť, pokračovať či nepokračovať, žiadať niečo na oplátku či nežiadať, pomstiť sa či sa nepomstiť?.. Pohrozil, že odíde z politiky. Ale to tu už bolo – a neodišiel. Bola táto kauza poslednou kvapkou? Mohla, ale nemusela. Povráva sa, že za hlavu Plavčana bude Danko žiadať hlavu Richtera. Je to reálne? Je. Urobí to? Ktovie. Určite vie, že Fico zastane „svojho“ straníckeho ministra a ak by Danko trval na svojom, potom by ozaj hrozilo, že sa koalícia rozpadne. A to Danko určite nechce. Predčasné parlamentné voľby mu tiež nevoňajú.
Ale môže sa to skončiť „mierovou dohodou“, povedzme, remízou: premiér Fico požiadal šéfa SNS Danka o meno nového ministra a ak Danko „splodí“ toho nového ministra, vládna kríza bude zažehnaná – aspoň na nejaké obdobie – do novej kauzy…
Je to možné a potom koalícia nejako dovládne do reálnych parlamentných volieb. Opozícia bude hľadať nové kauzy, koalícia bude žehliť a žehliť – všetko pôjde po starom. Jediné pánovi profesorovi sa život celkom zmení: podobnú „prednášku z politickej etiky“ si nezabudne do konca života… A predsa som zvedavý: čo zajtra povie Danko?..
Eugen Rusnák
.JPG)
