Môj profil 
Predplatné
Správa Oxfamu: Time to Care upozorňuje, že priepasť medzi bohatými a chudobnými sa nedá vyriešiť bez cielených krokov v politike, ale tie prisľúbilo len príliš málo vlád. Správa tiež poukázala na rodové rozdiely v svetovej ekonomike. Štúdia napríklad zistila, že 22 najbohatších mužov na svete má viac bohatstva ako všetky ženy v Afrike.
Pripomenula tiež, že ženy a dievčatá na celom svete venujú každý deň 12,5 miliardy hodín neplatenej práci v domácnosti. To predstavuje príspevok pre globálnu ekonomiku v hodnote najmenej 10,8 bilióna USD (9,72 bilióna eur) ročne, čo je viac ako trojnásobok veľkosti svetového technologického priemyslu. Veľká priepasť v spoločnosti je tak založená aj na chybnom a sexistickom hospodárskom systéme, uviedla charita.
Ženy a dievčatá tak patria medzi tie, ktoré majú z dnešného hospodárskeho systému najmenší úžitok. Strávia miliardy hodín varením, upratovaním a starostlivosťou o deti a starších. Neplatená opatrovateľská práca je “skrytý motor”, ktorý udržuje kolesá ekonomík, podnikov a spoločností v pohybe. Ženy tak často nemajú dostatok času na vzdelanie alebo na platenú prácu, či ovplyvňovať fungovanie spoločnosti. “Takýto nerovný ekonomický systém drží ženy na spodku pyramídy bohatstva,” vyhlásil riaditeľ indickej pobočky Oxfamu Amitabh Behar.
Podľa charitatívnej organizácie ak by jedno percento najbohatších ľudí sveta zaplatilo dodatočnú daň vo výške 0,5 % z ich majetku v nasledujúcich 10 rokoch, táto suma by sa rovnalo investíciám potrebným na vytvorenie 117 miliónov pracovných miest v odvetviach, ako sú starostlivosť o starších a deti, vzdelávanie a zdravotníctvo. Oxfam dodal, že pri tomto výpočte vychádzal z databázy Global Wealth Databook 2019 švajčiarskej banky Credit Suisse. Čísla o najbohatších ľuďoch sú zase zo zoznamu miliardárov 2019 časopisu Forbes.
Oxfam je súčasťou aliancie boja proti nerovnosti, globálnej koalície občianskych spoločností a aktivistov, ktorá plánuje v januári sériu podujatí v 30 krajinách sveta vrátane Indie, Kene, Mexika, Pakistanu, Juhoafrickej republiky, Ugandy a Spojeného kráľovstva. Cieľom je propagovať riešenia na odstránenie nerovností. Koalícia žiada, aby ekonomiky pracovali pre každého.
Podľa Oxfamu tým, že sa vlády nesnažia o primerané dane od najbohatších ľudí a korporácií sveta, vzdávajú sa finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na vyradenie žien z chudoby. “Keby sa všetci posadili na svoju kopu bohatstva, ktorú by tvorili bankovky v hodnote 100 USD, väčšina ľudstva by sedela na podlahe, tvrdia autori štúdie. “Príslušník strednej triedy v bohatej krajine by sedel vo výške stoličky. Dvaja najbohatší muži sveta by už sedeli vo vesmíre.”
Podľa rebríčka Forbes je aktuálne najbohatším človekom na svete zakladateľ internetového obchodu Amazon Jeff Bezos s čistým majetkom približne 116,4 miliardy USD. Druhým najbohatším človekom na planéte je Bernard Arnault, francúzsky miliardár, ktorý vlastní luxusnú skupiny LVMH, a čistá hodnota jeho majetku sa odhaduje na 116 miliárd dolárov.
Autori správy Oxfam tiež vypočítali, že ak by si niekto odkladal 10.000 USD denne od výstavby egyptských pyramíd, hodnota jeho majetku by bola stále o 80 % menšia ako hodnota majetku piatich najbohatších ľudí sveta.
Oxfam na zmiernenie nerovností navrhuje okrem dodatočnej dane pre boháčov aj investovanie do národných systémov starostlivosti, boj proti sexizmu, zavedenie zákonov na ochranu práv opatrovateľov a ukončenie extrémneho bohatstva. „Extrémne bohatstvo je znakom zlyhávajúceho hospodárskeho systému,“ uvádza sa v správe. “Vlády musia podniknúť kroky na radikálne zníženie priepasti medzi bohatými a zvyškom spoločnosti a uprednostniť blaho všetkých občanov pred neudržateľným rastom a ziskom.”
Výzva na zmenu daní nadväzuje na minuloročný odkaz charity pred samitom WEF, keď Oxfam vyzval vlády, aby zvýšili daňové sadzby pre korporácie a najväčších boháčov a pomohli tak znížiť nerovnosti v spoločnosti.
Začiatkom tohto mesiaca aj generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová vyzvala tvorcov politiky, aby prehodnotili svoje daňové systémy a zvážili “progresívne zdaňovanie”, ktoré by zvýšilo odvody najbohatším členom society na riešenie nerovností.
.JPG)
