Ovčáček pre Sputnik o českej vláde, Ukrajine, Izraeli, Číne, Nočných vlkoch – otvorene a bez zábran

Praha 11. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook-Jiří Ovčáček)

Redakcia agentúry Sputnik sa už dlhšie chcela Jiřího Ovčáčka, tlačového hovorcu prezidenta republiky a riaditeľa Odboru tlačového, opýtať, prečo boli v Lidiciach ponížení Noční vlci a prečo to prezident komentoval stručne; prečo sa sťahovala US ambasáda do Jeruzalema a česká diplomacia to musela komentovať, rovnako ako dianie vo Venezuele

Jiří Ovčáček prijal reportéra Sputnika v Stĺpovej sále Pražského hradu, kde zvyčajne spovedá prezidenta Zemana, riaditeľ TV Barrandov Jaromír Soukup. Jiří Ovčáček poskytol 30-minútový video rozhovor, ktorého plný prepis prinesie Sputnik o niečo neskôr. Zatiaľ sa môžete pozrieť a vypočuť si priložené video.

Zaujímalo ich, prečo boli v Lidiciach ponížení motorkári Noční vlci, ktorým sa kládli prekážky, keď chceli položiť kvety k pamätníku obyvateľov Lidíc, ktorých nacisti neváhali brutálne zavraždiť. Reportérovi Sputnika sa zdalo, že prezident Zeman celú záležitosť okomentoval až príliš stručne. Preto teraz využil príležitosť a položil priamu otázku tlačovému hovorcovi hlavy štátu.

Ďalšia otázka smerovala na, tzv. Zmluvu o priateľstve a spolupráci s Ruskom z roku 1993. Pýtali sme sa preto, lebo českú verejnosť podráždila správa z Ruska, že Rusi zvažujú možnosť udelenia, účastníkom operácie Dunaj, status vojnových veteránov.

Chceli tiež vedieť, či aj Rusi majú právo vyjadriť nevôľu nad tým, že v Lešanoch stojí v múzeu potupený na ružovo natretý sovietsky tank, symbol víťazstva nad nacizmom, a ktorý nemá s rokom 1968 vôbec nič spoločné. Nie je ružový tank rovnaká hlúposť ako udelenie štatútu vojnových veteránov vojakom, ktorí v Československu nemuseli byť bojovo nasadení? Nebola tu totiž vojna. Keď ten tank teraz “vláči Európou”, pripomína to vláčenie zhanobeného tela Premysla Otakara II. Je toto všetko nutné medzi “kamarátmi” z roku 1993?

Jiří Ovčáček vo videu odpovedá na otázku, ak si teda myslí, že sa ulici nemá ustupovať, prečo potom, podľa neho, Európska únia podporila Majdan na Ukrajine, kde sa ulici ustúpilo dokonca na úrovni európskej diplomacie (Ovčáček nevidí alternatívy okrem EÚ)? Nakoniec ulici ustúpil aj Gustáv Husák, o ktorom knihu Ovčáček čítal. Ako to teda je?

Kto je vyvolený? A kto musí počúvať? Kto sú v našom štáte bohovia a kto voly? Pýtali sme sa aj na to, prečo bolo potrebné, aby prezident komentoval Venezuelu a prenesenie US ambasády do Jeruzalema. Jacques Chirac kedysi povedal, že Česká republika má sedieť a “byť ticho” (v podstate “držať hubu”).

Ovčáček sa vyjadril aj k miere kultúry v ČR, kde je možné, aby na divadle Syn Boží znásilnil moslimku. Prebrali sme aj Babiša a Milión chvíľok pre demokraciu. Ušetrené nezostali ani politické neziskovky, ktoré si mastia vrecko na úkor občanov ČR.

Pýtali sa aj, aké poučenie plynie z historickej, tzv. “opozičnej zmluvy” z rokov deväťdesiatych. Zaujímalo nás to v súvislosti s možným scenárom, že ČSSD opustí vládu. Keď už sme mali tú možnosť, hneď sme sa obratom spýtali na názor prezidenta, ako je to s výchovou detí, pármi rovnakého pohlavia. A či naša vláda nie je už rovnako bábková, keď sa iniciatívy chopili politické neziskovky.

Pýtali sa tiež na Dávida Ratha, a síce na jeho kauzu na pozadí premrhaných projektov vďaka podivnej politike Exportnej banky a aj na to, ako je možné, že potom, čo Jaromír Soukup všetkému zázračne prišiel na kĺb a dopodrobna informoval prezidenta ČR Miloša Zemana, nič sa nedeje. Vlastne deje, to isté v bledo modrom.

Otázka padla aj ohľadom toho, čo sa stalo s Českými aerolíniami, ktoré sa prefarbili na Nič nehovoriace Smartwings. Pri všetkej úcte k anglicky znejúcej spoločnosti. Ide o to, že na vnútroeurópskych linkách vám ČSA už neuvaria v cene letenky ani tú kávu.

Spýtali sa či je pravda, že spadneme do područia Číny, a tiež na to, či Jiří Ovčáček vstúpi do politiky, prípadne za akú politickú stranu. Nezaloží si nakoniec vlastnú partaj?

Ak vás zaujali tieto otázky, neváhajte si pustiť video s Jiřím Ovčáčkom. Redaktori Sputnika smeli nakuknúť aj do priestorov, ktoré na Hrade obýval náš prvý prezident-legionár Tomáš Garrigue Masaryk.