Môj profil 
Predplatné
Keď sa vracala z nákupov, zaútočili na ňu dvaja muži s tmavou pleťou, pravdepodobne Arabi, alebo Afgánci. Odvliekli ju do blízkeho parku a pokúsili sa ju znásilniť. Neďaleko však kontroloval svoje vozidlo vodič nákladného auta. Poľke sa podarilo zakričať “Pomoc!”, čo vyľakalo útočníkov. Ešte predtým, než ušli, sa ju však pokúšali vyzliecť, a keďže kládla odpor, bili ju päsťami do brucha, chytili ju za vlasy a hlavu jej mlátili o peň stromu.
Po tom, čo prišla polícia, pani Agnieszku prepravili do nemocnice. Keď požiadala o pomoc psychológa, povedali jej, že prednosť majú imigranti z krajín, v ktorých prebieha vojna. Na pomoc psychológa čakala Agnieszka 11 mesiacov.
„Nebola som znásilnená ako žena, bola som znásilnená ako človek. Existuje veľa žien, dievčat, znásilnených každý deň. Takéto príbehy sú opísané na Facebooku a na iných sociálnych sieťach. Povedal som, že stojí za to verejne porozprávať svoj príbeh a dodať odvahu ostatným. Teraz sa po šiestej hodine ženy boja ísť von na ulicu. Nosia so sebou pilníky na nechty, nože, rôzne spreje,“ povedala Agnieszka Wisniewska o situácii vo Švédsku.
Situácia v tejto škandinávskej krajine je o to tragickejšia, že mnohí jej obyvatelia napriek všetkému nechcú priznať, akému veľkému problému sú vystavení: „Väčšina Švédov, kým sa tento problém osobne nedotkne ich, kým ich dcéra, manželka nie je znásilnená, nevidí žiaden problém. Myslím si, že Švédi sú takým naivným národom, že by mali byť vnímaní na medzinárodnej aréne ako nefunkčný štát. Niekto musí Švédom ukázať, aká je skutočnosť. Švédi nechcú vidieť pravdu, kým majú prácu, kým majú dôchodok a ich deti idú do súkromnej školy. Švéd nevníma problém, Švéd chce pomôcť celému svetu,“ uzavrela s horkosťou v hlase svoj príbeh pre Radio Szczecin takmer znásilnená Agnieszka Wisniewska.
Vladimír Mohorita
.JPG)
.jpg)
