Pellegrini informoval prítomných, že Európska rada sa venovala strategickej agende na roky 2019 – 2024, klimatickým zmenám, viacročnému finančnému rámcu, dezinformáciám a hybridným hrozbám, brexitu a vonkajším vzťahom EÚ.

V oblasti klimatických zmien sa Rada zhodla na prechode ekonomiky na klimaticky neutrálnu a chce byť v tomto smere globálnym lídrom. V súčasnosti EÚ produkuje 9 – 11 percent svetových emisií CO₂. Premiér uviedol: „Som rád, že sme sa zhodli na tom, že prechod na klimaticky neutrálnu Úniu musí brať do úvahy národné podmienky jednotlivých členských štátov, napríklad rôzny energetický mix, a zároveň tento prechod musí byť sociálne spravodlivý a hospodársky udržateľný“. Ako termín bol stanovený rok 2050 a Pellegrini deklaroval pripravenosť Slovenska tento termín splniť, na rozdiel od ostatných krajín V4. Podľa neho Slovensko by s tým nemalo mať problém, na rozdiel napríklad od Poliakov, ktorých ekonomika je vo veľkej miere založená na ťažbe hnedého uhlia – naopak, u nás sa ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre bude postupne utlmovať.

Pellegrini tiež informoval, že Rada odsúdila Turecko za ťažbu ropy v cyperských vodách a Rusko za vydávanie pasov obyvateľom Donbasu a väznenie ukrajinských námorníkov. Ekonomika EÚ je hodnotená ako silná, ale objavili sa znaky možného poklesu ekonomického rastu, preto podľa Rady najväčšou výzvou je neprehľadná medzinárodná situácia a neistá budúcnosť multilaterálneho systému.

Za najdôležitejší bod zasadnutia Rady Pellegrini označil personálne nominácie na všetky štyri najdôležitejšie posty EÚ: bude sa voliť nový predseda Európskej komisie, predseda Európskej rady, predseda Európskeho parlamentu a vysoký predstaviteľ pre zahraničie. Voliť sa bude aj nový predseda Európskej centrálnej banky, ale táto voľba je nateraz vyňatá z aktuálneho jednania o nomináciách, nakoľko tento post musí zastávať predovšetkým človek s odbornými skúsenosťami.

Pri voľbe kandidátov na uvedené pozície bude jedným z kritérií aj regionálna príslušnosť kandidáta a krajiny strednej a východnej Európy očakávajú, že by mal jeden z uvedených štyroch postov zastávať kandidát z tohto regiónu (Pobaltie do toho nepočítajú, balkánske krajiny EÚ áno). Pokus presadiť tzv. „spitzenkandidátov“ jednotlivých frakcií nenašiel v europarlamente podporu, a tak je všetko otvorené, šancu má aj slovenský kandidát Maroš Šefčovič, ktorý by sa mohol uchádzať napríklad o funkciu „ministra zahraničia“ EÚ.

Po vystúpení premiéra Pellegriniho mu poslanci kládli otázky. Poslankyňa Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) bola zvedavá na to, či je pripravená stratégia budovania bilaterálnych vzťahov po Brexite. Pellegrini v odpovedi uviedol, že je len obmedzený počet oblastí, kde môžu krajiny konať samostatne a predpokladá spoločný postup, v rámci ktorého si po Brexite Únia dojedná s Veľkou Britániou vzťahy nad rámec bežných vzťahov s tretími krajinami.

Poslanec Martin Klus (SaS) sa spýtal na postoj Rady k hybridným hrozbám. Pellegrini k tomu uviedol: „Komisia vykoná hĺbkové hodnotenie plnenia si záväzkov tých najväčších platforiem v oblasti boja proti dezinformáciám a šírenia škodlivého obsahu, nakoľko platia nejaké kódexy a ustanovenia ako proti týmto veciam bojovať. Budeme vidieť, čo tento audit prinesie, či si tieto platformy a veľkí prevádzkovatelia najväčších portálov plnia úlohy. Do detailov sme nešli, pretože ide o takú špecifickú záležitosť, že tam nejaké unifikované riešenia neexistujú. Prevádzkovatelia všetkých tých platforiem musia mať jasný spôsob identifikovania a odstraňovania dezinformácií a škodlivého obsahu zo svojich portálov. Odhaliť cielenú aktivitu a postupné ovplyvňovanie verejnej mienky vo verejnom svete je značne komplikované a na to potrebujeme vlastnú expertízu. Všetky tieto zložky by mali vedieť identifikovať na základe súboru rôznych znakov, že niekto sa snaží meniť náladu verejnosti. To totiž nie je o jednej správe, ale o vytvorení celkovej nálady a atmosféry, a to samozrejme trvá nejaký čas. Niekedy to začne veľmi nenápadne a niekedy ani nezbadáte a zrazu majú ľudia na nejakú vec nejaký názor.“

Klus sa spýtal tiež na chýry o tom, že by Pellegrini mohol kandidovať na predsedu Európskej rady. Aj predseda výboru Ľuboš Blaha (Smer-SD) sa pridal k tejto otázke a uviedol, že by tu mohla byť šanca, keďže po Donaldovi Tuskovi Poliaci už asi nedostanú tento post, Maďari teraz nie sú v Bruseli najobľúbenejší a Česko momentálne tiež nie je favoritom. Pellegrini to nevylúčil, ale odpovedal, že podobných mien, ktoré rámcovo prichádzajú do úvahy, je v tejto fáze ešte veľmi veľa.

Blaha sa spýtal aj na postoj Rady k Rusku: „Rozprávame sa aj o iných krajinách a iných ľuďoch, ktorí sú prenasledovaní? Napríklad Julian Assange je meno, ktoré asi poznáte, vieme že je väznený vo Veľkej Británii za veľmi čudných okolností. My vieme, že má byť vydaný do USA a súdený za vlastizradu, kde by mu hrozil aj trest smrti, za to, že uplatnil slobodu slova. To je možno otázka, či EÚ naozaj chce toto prehliadať. Ak sa chceme vyjadrovať k Sencovovi a k väzneným ukrajinským námorníkom, tak by sme mali asi rovnako postupovať aj v prípade ľudí, ktorí sú prenasledovaní za slobodu slova.“ Pellegrini na to odpovedal, že EÚ naozaj nie vždy používa rovnaký meter a ako príklad uviedol incident v Kosove, kde kosovská milícia neprimerane zasahovala na území, kde žijú Srbi, pričom reakcia EÚ nebola taká rázna, aká mala byť. Podľa neho treba reagovať na problémy v každej krajine rovnako.

Poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD) položil otázku: „Zaoberáte sa pri personálnych nomináciách aj zdravotným stavom jednotlivých nominovaných? Záchvaty ischiasu totiž nevzbudzujú dôveru v európsku politiku a európskych politikov.“ Premiér odpovedal, že Únia, ak chce byť lídrom, nesmie byť len odkladiskom politikov v dôchodkovom veku. Citoval kancelárku Merkelovú, ktorá by si „na poste šéfa Komisie vedela predstaviť aj dynamickejšiu osobu, ktorá má ešte viac elánu“. Podľa neho, „ak EÚ má byť globálnym hráčom, potom pri vchode do miestnosti po troch najmocnejších mužoch sveta musí byť cítiť, keď vstúpi líder EÚ. A nie, že bude skôr na srandu, že nevzbudzuje prirodzený rešpekt“.

Poslanci Peter Osuský (SaS) a neskôr aj Ján Budaj (OĽaNO) sa pridali ku kritike prílišného európskeho ľpenia na dodržiavaní emisných kvót, keď sa pritom inde vo svete (Čína, India) za podstatne nižších environmentálnych štandardov vyrábajú kvantá veci, ktoré sa potom po širokorozchodnej trati privezú k nám, a my ich tu spotrebujeme. Pellegrini s týmito výhradami súhlasil a zdôraznil, že nielen výroba, ale aj spotreba týchto vyrobených produktov je súčasťou „podielu viny“ na produkcii emisií.

Osuský v ďalšej otázke nemohol obísť opätovné prijatie Ruska do parlamentného zhromaždenia Rady Európy: „Ako hodnotíte podľa mňa absolútne hanebné rozhodnutie PACE o zrušení sankcií voči Rusku, napriek tomu, že Krym je obsadený? Pretože to rozhodnutie je hanebné a je to ako dohodnúť sa v roku 1943 s Hitlerom,“ K tomu sa ozval predseda výboru Blaha: „Ja len doplním, že slovenská delegácia hlasovala za to, aby boli prinavrátené práva ruskej delegácii, a takto hlasovali aj Nemci, Francúzi a prakticky všetky členské štáty EÚ s výnimkou Ukrajiny, Pobaltských štátov a Gruzínska. To len aby sme dali tú vec na pravú mieru. Záujem o dialóg s Ruskou federáciou tu samozrejme je.“

Pellegrini Osuskému povedal, že si myslí, že v čase vážnej krízy multilateralizmu je dobré, keď sú všetci za rokovacím stolom a veci sa riešia. „V tomto prípade to bolo Rusko, voči ktorému boli vyvodené nejaké sankcie. Na druhej strane viete, že aj USA k niektorým medzinárodným organizáciám pristupujú rezervovane a napríklad naznačujú, že si nebudú plniť svoje členské povinnosti, ako napríklad v OSN, alebo často býva vážny problém nájsť konsenzus na pôde OECD. Ide o to, aby multilateralizmus ako taký prežil, a aby mal svoju váhu. Preto tento krok ja osobne, vo vzťahu k navráteniu dôvery v multilaterálne organizácie, považujem za správny. Pretože verím, že týmto pádom krajina, ktorá sa vrátila naspäť, sa bude cítiť viazaná uzneseniami, ktoré táto organizácia bude prijímať.“

Ivan Lehotský