Po piatich rokoch opäť bojujete o kreslo v europarlamente a opäť ako líder kandidátky SaS. Prečo si myslíte, že teraz to vyjde?

Neviem, či to vyjde, ale budem sa o to snažiť z rovnakých dvoch dôvodov, ako v roku 2009. Po prvé, vtedy som chcel pomôcť etablovať sa na politickej scéne liberálnej politickej strane, lebo si myslím, že Slovensko liberálnu stranu potrebuje ako soľ. Ten istý dôvod platí aj v roku 2014. Druhý dôvod bol, že moje potenciálne pôsobenie v EP vidím ako prirodzené pokračovanie toho, čo už robím posledných desať rokov, a to je zastupovanie zamestnávateľov v Bruseli.

Nebude vám v Bruseli chýbať skúsenosť z domácej politiky?

Nemyslím si, lebo je dôležité, aby sa europoslanec orientoval v kľúčových témach na európskej úrovni a v tom, čo je vlastne záujmom Slovenska v týchto kľúčových témach. Keďže sa desať rokov stretávam zo zástupcami iných členských krajín EÚ a často mám možnosť klásť nepríjemné otázky členom Európskej komisie a europoslancom, myslím si, že mám viac skúseností, než mnohí ďalší kandidáti.

Pred piatimi rokmi kandidátka SaS neobsahovala toľko známych mien ako teraz. Liberáli aktuálne nasadili predsedu Richarda Sulíka aj niektorých poslancov NR SR. Prečo takáto silná zostava?

SaS má najsilnejšiu kandidátku z hľadiska personálnych kapacít. Je to podľa mňa logické, lebo SaS vníma práve eurovoľby ako možnosť urobiť dobrý výsledok a s tým sa potom odpichnúť do národných volieb v roku 2016.

Nemáte obavu, že vás môže Richard Sulík prekrúžkovať?

Nie je to nereálne, naopak, je to dosť pravdepodobné. Jeho prítomnosť na kandidátke je prospešná, lebo zvýši počet ľudí, ktorí budú hlasovať za SaS. Musím sa aj ja snažiť, aby som sa umiestnil čo najvyššie. Skúsenosti mám a volič si zváži, či chce mať kľúčových reprezentantov strany v Bruseli alebo na Slovensku.

Pred voľbami v roku 2009 ste v rozhovore pre Sme rozvírili hladinu, že ste za interrupciu v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva. Neoľutovali ste spätne tento výrok?

Som rád, že sa na to pýtate, lebo za 20 rokov môjho pôsobenia je toto asi jediné základné nepochopenie toho, čo som hovoril. Redaktor otvoril aj túto tému a ja som povedal, že tieto veci by si mali riešiť samotné krajiny. Je úplný nezmysel hovoriť o interrupciách v ôsmom mesiaci. Moju odpoveď som myslel v tom duchu, že v ôsmom mesiaci nepotrebujete zákon na to, aby ste chránili nenarodený život. Jeho základnou ochranou je matka samotná. Neviem si predstaviť, že by matka v ôsmom mesiaci chcela tehotenstvo prerušiť. Ja sa skôr prikláňam k tomu, že život vzniká v sekunde jeho vzniku, som v tomto skôr konzervatívny.

SaS ohlásila kampaň pred eurovoľbami ako prvá spomedzi parlamentných strán, a to ešte v čase, keď sa iné subjekty sústredili na prezidentské voľby. Súčasťou vašej kampane je aj kabaret, v ktorom ste si zobrali na mušku niektoré úsmevné smernice a regulácie z Bruselu. Nie je to prvoplánové?

Je to unikátne. Po roku 1989 tu ešte nikto v politickej kampani nepoužil politický kabaret ako spôsob komunikácie. Nepovažujem to za prvoplánové, lebo to nie je len o scénkach, ale stretnutie vždy pokračuje diskusiou, v ktorej hovoríme, že sme sa nechceli prvoplánovo vysmievať z EÚ, ale takýmto netradičným spôsobom priblížiť jeden z kľúčových problémov v EÚ, a to je nadmerná regulácia. Tá zasahuje do nášho každodenného života oveľa viac, ako sme si vedomí. Často pritom nadobúda absurdný rozmer.

Dajú sa tie absurdné regulácie zastaviť?

Na to sme okrem kabaretu napísali aj program, ktorý bol vyhodnotený ako najlepší zo všetkých. V ňom sme nielen pomenovali problémy, ale aj možné riešenia. Čo sa týka nadmernej regulácie, tam je zásadne potrebné spomaliť tempo prijímania smerníc a zároveň zrušiť mnohé z tých, ktoré v súčasnosti platia. Jeden z našich návrhov je, že dnes má EÚ 28 komisárov a niektorí komisári robia aj dvaja to isté. Náš návrh je, že by niektorý z komisárov mohol mať na starosti len agendu deregulácie a zjednodušovania európskej legislatívy.

Pohľad SaS na fungovanie EÚ je prevažne kritický. Robí únia podľa vás niečo dobre?

Áno. Pozitíva sú nesporné, a to je skutočnosť, že SR sa stala po vstupe akceptovateľnejšou a atraktívnejšou pre investorov. Z prieskumov vyplýva, že to, čo občania a podnikatelia oceňujú na EÚ najviac, je vnútorný trh. Toto je kľúčové pozitívum pre Slovensko a naším záujmom je odstraňovanie mnohých prekážok, ktoré v ňom existujú.

Kandidáti často sľubujú, že ich hlas bude v Bruseli počuť. Čo budete pre to robiť vy a ako chcete priblížiť EP ľuďom na Slovensku?

Súčasní europoslanci nám vytvorili veľmi dobrú východiskovú situáciu. Netreba veľa a tá zmena bude citeľná a počuteľná. Po voľbách v roku 2009 zostalo až na niektoré výnimky po našich europoslancoch ticho. Ja som výraznejšie zaznamenal europoslancov na Slovensku prvýkrát asi pred olympiádou, kedy sa poslankyňa Anna Záborská vyjadrila k nenominácii Mira Šatana do hokejovej reprezentácie, pričom to odsúdila ako diskrimináciu na základe veku. Povedal som si, že to snáď nie. Vplyv europoslanca nie je 1/751, ale rovná sa schopnosti vytvárať aliancie s rovnako zmýšľajúcimi kolegami.

Únia volá po konsolidácii verejných financií, členské štáty sa majú usilovať o zníženie svojich deficitov pod tri percentá. Ako má podľa vás únia samotná ako celok prispieť ku konsolidácii?

Na jednej strane je fajn, že prichádza k tlaku na zvýšenú rozpočtovú disciplínu, len si myslím, že to nie je optimálne riešenie, lebo nemôžete “uvaľovať” fiškálnu disciplínu na krajiny zvonku. Podporujete tým dezintegračné tendencie, lebo tí, ktorí majú presadzovať úspory a nepopulárne opatrenia, sa schovávajú za komisiu, že to Brusel od nás vyžaduje. Bolo by lepšie, keby komisia namiesto tohto tlaku z centra zdôrazňovala, že zodpovednosť je primárne v členských krajinách a tých, ktorí to nebudú robiť, nebude nikto zachraňovať.

Ako hodnotíte s odstupom niekoľkých rokov krok SaS, ktorej poslanci odmietli euroval aj za cenu pádu vlády?

Práve kvôli tomu hlasovaniu si neviem predstaviť, že by som kandidoval za inú stranu ako SaS. To, ako sa správala SaS v tom čase, hodnotím vysoko pozitívne. Bola to jediná strana, ktorá nepodľahla tlaku prijať to, čo sa označuje za európske riešenie. Všetci vieme, že tie cvičenia okolo záchrany Grécka a ďalších krajín boli hlavne o záchrane nemeckých a francúzskych bánk. SaS bola jediná, ktorá na svojom postoji zotrvala. Vidím to ako jeden z najsvetlejších okamihov v slovenskej politike po roku 1989. Za pád vlády však nesú zodpovednosť tí, ktorí do jedného hlasovania spojili hlasovanie o dôvere vláde a eurovale a pre SaS tým vytvorili dilemu, ktorá sa dala riešiť iba odmietnutím takého vydierania.

Únia má problémy, okrem iného rastie euroskepticizmus a extrémizmus. Je tu obava, že v EP sa zvýši počet extrémistov. Neobávate sa toho?

Je to reálne nebezpečenstvo, ak teda hovoríme o skutočných euroskeptikoch. Moja definícia euroskeptika je, že je to niekto, kto presadzuje zrušenie EÚ alebo vystúpenie jeho krajiny z EÚ, či zrušenie eurozóny alebo vystúpenie jeho krajiny z tohto spolku. Ja sa voči označeniu mojej osoby ako euroskeptika ohradzujem. Myslím si, že náš program je programom pre ľudí, ktorí chcú zostať v EÚ, ale zároveň si uvedomujú, že ak má únia existovať, potrebuje zásadné reformy. Za rovnaký extrém ako euroskepticizmus považujem aj tendenciu centralizovať všetky právomoci v Bruseli a využiť krízovú situáciu na krok k Spojeným štátom európskym. Vytvorilo by to pnutia, ktoré by viedli k rozpadu EÚ. Banková a fiškálna únia sú výrazné kroky týmto smerom.

Ste za ďalšie rozširovanie EÚ?

EÚ sa za desať rokov rozrástla zásadným spôsobom, a teraz sa musí vysporiadať s tým, aby sme ladili viac, ako ladíme. Na druhej strane si treba zachovať snahu nezostať uzatvorenou pevnosťou. Naopak, EÚ by mala zostať otvoreným klubom, ale tí, ktorí chcú byť jeho členmi, musia plniť kritériá a robiť si domáce úlohy.

Rieši únia ukrajinskú krízu uspokojivo?

Ani sa nedá očakávať, aby ju riešila uspokojivo. Ak máte na jednej strane niekoho, kto je pripravený a nemá problém použiť silu a na druhej strane niekoho, kto ju ani nemá, ani nie je pripravený ju použiť, tak je to asymetrická situácia, pri ktorej niet optimálneho riešenia. Máme tu krajiny bývalého socialistického tábora, ktoré sú evidentne kritickejšie k tomu, ako sa správa Rusko. Potom je tu Nemecko a ďalší, ktorí majú úzke ekonomické vzťahy s Ruskom a tam nie je ochota k tvrdšiemu postupu.

Nedávno sa konali oslavy desaťročnice nášho členstva. Ako ste vy vnímali posledných desať rokov?

Vstup bol úspechom niekoľkých generácií politikov, lebo všetci sme chceli, aby Slovensko bolo v EÚ. Ale z hľadiska toho, ako sme naše členstvo využili, treba oslavný tón odložiť. Tam by som hodnotil tých desať rokov ako dekádu stratených príležitostí. Myslím si, že Slovensko chcelo všetkými desiatimi v EÚ byť, ale po vstupe akoby nevedelo, čo tam má robiť. Naše diplomatické úsilie aj naša politika v rámci EÚ je mimoriadne naivná a nezodpovedná. Akoby sme nepochopili, že všetci, ktorí hovoria o európskych riešeniach, tam skrývajú vlastné záujmy, že EÚ nie je spolok “darcov krvi” a Slovensko nemá len tak naivne prikyvovať, ale intenzívne presadzovať riešenia, ktoré z jeho pohľadu majú zmysel. Mali by sme minimalizovať náklady nášho členstva a maximalizovať prínosy. To si myslím, že sa nestalo.

mž