Bratislava 4. apríla 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)
Poslanci opozície, najmä Igor Matovič a jeho družina, zažili včera obrovské prekvapenie: poslanci koaličných strán volili v tajnej voľbe úplne iných kandidátov, než im odporúčala opozícia! Ján Budaj to označil za „valcovanie koalície“
Stredajšia voľba sudcov Ústavného súdu dopadla nerozhodne: prezident Kiska vyhlásil, že poslanci si opäť nesplnili svoju povinnosť, pretože nezvolili všetkých osemnástich kandidátov, z ktorých by potom mal vybrať deviatich, ktorí chýbajú k plnému stavu 13 sudcov. Na rozdiel od februárovej schôdze však tentoraz poslanci zvolili aspoň časť kandidátov. Ak vo februári išlo o verejnú voľbu, tentoraz sa volilo tajne – bola to podmienka koaličných strán, ktorou podmieňovali svoje hlasovanie.
Zo šiestich zvolených kandidátov sa koalícia s opozíciou zhodla len na jednom: na Ivanovi Fiačanovi. Voľbu ďalších piatich opozícia škandalizuje. Líder OĽaNO Igor Matovič sa pohoršuje, že „koalícia si navolila čisto svojich kandidátov“. Podľa neho prostredníctvom týchto ľudí si chcú koaličné strany „zabetónovať“ svoju moc na ústavnom súde. V skutočnosti však zvolených päť kandidátov nepredstavuje žiadny extrém, sú to všetko kvalitní a bezúhonní kandidáti.
Rastislav Kaššák je renomovaný pedagóg s bohatou publikačnou činnosťou a praxou, bol prvým študentským ombudsmanom, navrhli ho strany SNS aj Most-Híd, v minulosti bol údajne členom Smeru, ale nedávno robil asistenta predsedu KDH Alojza Hlinu. Podobne aj Peter Molnár je vyslovene neutrálny profesionál nominovaný exekútorskou komorou bez viditeľného politického pozadia. Ďalších troch kandidátov spája, že sú nejakým spôsobom vymedzení proti Štefanovi Harabinovi, ale ani u nich nie je vidieť zjavné politické preferencie: Ľuboš Szigeti je dlhoročný sudca nominovaný exekútorskou komorou, Daniela Švecová je predsedníčka Najvyššieho súdu SR a Michal Truban je bývalým predsedom Špeciálneho súdu.
Opozícia koalíciu kritizuje aj za to, že nezvolila viac kandidátov, že takto robí obštrukcie – pritom sa však ani sama nedokázala zhodnúť na spoločných kandidátoch. Poslanec SaS Alojz Baránik vymenoval sedem mien, ktoré odporúča „demokratickej opozícii“ voliť – nevedno prečo iba sedem, keď treba zvoliť osemnásť kandidátov.
Vo štvrtok popoludní sa bude o ďalších kandidátoch opäť hlasovať, v hre sú Pavol Boroň, Martin Javorček, Michal Matulník, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Peter Straka, Anton Dulak, Eva Kováčechová, Katarína Čechová, Peter Melicher, Stanislav Irsák, Michal Ďuriš, Štefan Kseňák, Pavol Malich, Radoslav Procházka, Miloš Maďar, Marek Tomašovič, Libor Duľa, Radovan Hrádek, Ladislav Duditš, Robert Šorl, Martin Vernarský a Zuzana Pitoňáková.
Poslanec strany SaS Ondrej Dostál už avizoval, že nepredpokladá, že by sa vo štvrtok podarilo zvoliť všetkých zvyšných dvanásť kandidátov, očakáva ešte ďalšie kolo voľby a tvrdí, že toľké ťahanice kandidátov demotivujú a mnohých kvalitných môžu aj úplne odradiť a naopak, niektorých iných motivovať k tomu, aby si zvolenie vylobovali. Prečo by tak nemohli urobiť už rovno v prvom kole, nevysvetlil.
Faktom je, že ak koalícia mohla s voľbou pred prezidentskými voľbami váhať, nevediac aký prezident by od leta mohol o kandidátoch rozhodovať, teraz už niet na čo čakať. Naopak, voľba sudcov Ústavného súdu ešte može byť tým posledným, čo ešte drží koalíciu pohromade – rozhodujúce parlamentné voľby, z ktorých chcú všetci vytrieskať čo najviac, sa blížia, a je najvyšší čas konsolidovať tábory, preskupiť sily. Preto je možné, že sa až po definitívnom zvolení všetkých osemnástich kandidátov na ústavných sudcov dočkáme zaujímavých udalostí na politickej scéne. A možno aj nie…
Na druhej strane je až zábavné sledovať, ako opozíciu nesmierne štve, že koalícia má stále dosť hlasov a času na to, aby si na Ústavný súd zvolila takých kandidátov, akých bude chcieť, a tí tam potom budú dvanásť rokov. Opozícii by sa totiž najviac páčilo, keby to mohla robiť ona – dať si tam tých svojich, ktorí by, samozrejme, boli celkom iní ako tí, ktorých tam chce mať koalícia: rozdiel by bol práve v tom, že tí by rozhodovali nezávisle a nekorupčne, všakáno.
Refrén nepríjemne mňaučavej a už naozaj dosť únavnej pesničky opozičných poslancov je stále ten istý: nech urobí koalícia čokoľvek, je to zlé, zákerné, účelové a amatérske v porovnaní s tým, ako by to vyzeralo, keby konečne odovzdali moc do rúk im.
Ivan Lehotský