Posledné pozorovania opíc ukazujú, že tieto primáty vedia vytvoriť aj kusy predmetov ostrých “ako britva”, pritom ani nie cielene, ale pri rozbíjaní viacerých kameňov dohromady. To do istej miery vyvracia tvrdenie archeológov, že takáto vyspelejšia schopnosť súvisela s rozvinutejším mozgom u pravekých ľudí.
Tomos Proffitt, archeológ z univerzity v Oxforde a vedúci autor štúdie, vraví: “Na veľmi základnej úrovni – ak sa pozeráte na veľmi jednoduché kusy – tie od kapucína a od človeka, zdajú sa byť rovnaké. To vyvoláva naozaj dôležité otázky o tom, aká úroveň zložitosti myslenia je potrebná k výrobe sofistikovaných rezných nástrojov.”
Kým praveký človek vyrábal takéto nástroje cielene, u kapucína to bol neúmyselný vedľajší produkt pri otĺkavaní kameňov. Vedci si pôvodne mysleli, že takéto správanie býva agresívnou reakciou na votrelca, ale po rozsiahlejších pozorovaniach sa skôr zdá, že kremíkový prach z rozbitých kameňov je pre nich akousi výživou.
Podľa štúdie v časopise Nature, Proffitt spolu s kolegami uskutočnil sériu pozorovaní divokých fúzatých kapucínov v brazílskom národnom parku Serra da Capivara, ako vyhľadávajú špeciálne vybrané kamene a rozbíjajú nimi zaoblené kamene z kremeňa. Takto opice získali kremenný prach, ktorý potom olizovali. O ostré úlomky pritom ani neprejavili záujem, na rozdiel od človeka, ktorý by ich ďalej opracovával.
Michael Haslam z Oxfordskej univerzity ako spoluautor štúdie konštatuje, že “aj keď sa opiciam podarilo urobiť to isté ako pravekým ľuďom, spôsob, akým to vykonali, je stále veľmi odlišný od toho ľudského.”