Digitálna priepasť a technologické rozdelenie sveta v dôsledku sankcií USA

Rozdiel medzi rôznymi krajinami alebo regiónmi sveta sa označuje ako globálna digitálna priepasť medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami. Rozdiel v rámci krajín (ako napríklad digitálna priepasť v Spojených štátoch) sa týka nerovností medzi jednotlivcami, domácnosťami, podnikmi alebo geografickými oblasťami, zvyčajne na rôznych sociálno-ekonomických úrovniach alebo iných demografických kategóriách. Naproti tomu globálna digitálna priepasť opisuje rozdiely v prístupe k počítačovým a informačným zdrojom a príležitostiam vyplývajúcim z takéhoto prístupu. Keďže internet sa rýchlo rozširuje, pre rozvojové krajiny je ťažké držať krok s neustálymi zmenami. V roku 2014 iba tri krajiny (Čína, USA, Japonsko) hostili 50 % celosvetovo inštalovaného potenciálu širokopásmového pripojenia. USA stratili svoje globálne prvenstvo z hľadiska inštalovaného broadbandu v roku 2011 a nahradila ich Čína, ktorá v roku 2014 hostila viac ako dvojnásobok širokopásmového pripojenia (29 % oproti 13 % USA globálneho celkového potenciálu).

Tento prudký rozvoj spolu s rýchlym nástupom vývoja čínskych digitálnych technológií v oblasti výroby čipov a 5G mobilného pripojenia priviedol k zavádzaniu bezprecedentných protekcionistických opatrení v oblasti digitálnych technológií zo strany USA zameraných na odstavenie Číny od výrobkov a technológií špičkových západných firiem ako ASML, NVIDIA, IBM, Google, Intel, AMD… Tieto sankcie mali spočiatku silný dopad na čínskych výrobcov čipov ako SMIC či mobilov a 5G technológií ako Huawei. Americké veľvyslanectvo horlivo vysvetľovalo medzi iným aj slovenským orgánom, ako sú lacnejšie a často aj výkonnejšie čínske technológie „nebezpečné“.

Ako sa však u nás hovorí, každá palica má dva konce. Čína a jej technologické spoločnosti prijali tieto sankcie ako výzvu a míľovými krokmi nielenže dobiehajú západné spoločnosti v oblasti špičkových technológií, ale zároveň začínajú čoraz viac dbať o svoju vlastnú technologickú suverenitu, keďže aj západné čipy a operačné systémy majú svoje „zadné vrátka“. Dôsledkom tohto vývoja bude postupné technologické rozdeľovanie sveta. Popri takmer monopolnému OS Microsoftu sa v RF a mnohých ďalších krajinách čoraz viac presadzuje najmä na vládnej a bezpečnostnej úrovni Linux a v Číne OS Harmony práve od spoločnosti Huawei, ktorý vznikol v dôsledku sankcií USA. Rovnaká situácia je aj v oblasti hardwaru. A čuduj sa svete, čoraz asertívnejšia Čína začína opätovať kroky USA aj v oblasti „protekcionistických opatrení“ či ak chcete sankcií.

A práve o tom je článok Vladimira Dobrynina z denníka Izvestia, ktorého hlavné myšlienky vám tlmočíme:

Technologická bezpečnosť tentoraz Číny

Čínske úrady prechádzajú k rozhodným krokom v oblasti zaistenia technologickej bezpečnosti svojho informačného systému. Nehovoríme o úplnom odmietnutí čipov Intel a AMD, ako aj o používania systému Microsoft Windows, ale v počítačoch vo vládnych agentúrach sa urýchli inštalácia alternatívnych OS čínskeho vývoja a čipov miestnej výroby. Ako poznamenáva Financial Times, prijaté kroky sú súčasťou stratégie Sing-čchuan zameranej na dosiahnutie technologickej nezávislosti a zníženie závislosti od zahraničných technológií.

Pred časom sa objavili informácie o zámeroch Američanov zabrániť čínskej strane v realizácii jej zámerov nakúpiť moderné zariadenia od výrobcov polovodičov Nvidia AI a ASML na tlač najnovších čipov. Peking na hroziace obmedzenia reagoval takmer okamžite: tok čínskych objednávok pre ASML aj NVIDIA sa niekoľkonásobne zvýšil. Čínske úrady jasne predpokladali, že čoskoro bude nasledovať zákaz predaja hotových výrobkov amerických spoločností.

Čína preventívne odpovedala zavedením nových pravidiel, ktoré budú znamenať postupné vyradenie amerických čipov Intel a AMD. „Vládne počítače a servery budú zasiahnuté ako prvé, keďže Peking rozbieha kampaň na nahradenie zahraničných technológií domácimi riešeniami,“ uvádza FT. – „Táto eskalácia „čipovej vojny“ medzi dvoma veľmocami v podobe čoraz prísnejších pravidiel vládneho obstarávania je zameraná aj na vytlačenie operačného systému Windows od Microsoftu a databázového softvéru zahraničnej výroby, čím sa dáva priestor domácim variantom.“ Nové pravidlá obstarávania predstavujú zatiaľ najvýznamnejší krok Číny na vytvorenie domácich náhrad za zahraničné technológie a signalizujú rastúce napätie medzi oboma krajinami.“

Domáce čipy majú prednosť

Minulý rok Washington „z dôvodov národnej bezpečnosti“ zvýšil počet čínskych spoločností, na ktoré sa vzťahujú sankcie, prijal zákony podporujúce výrobu väčšieho množstva technológií v USA a zablokoval vývoz moderných čipov a súvisiacich nástrojov do Číny.

Čínske ministerstvo financií a ministerstvo priemyslu a informačných technológií 26. decembra zaviedli nové pravidlá pre osobné počítače používané vo verejnom sektore. Tieto predpisy vyžadujú, aby vládne agentúry a stranícke orgány nad úrovňou okresnej správy nakupovali kancelárske zariadenia s „bezpečnými a spoľahlivými procesormi a operačnými systémami“. To znamená, že majú byť vyrobené v Číne.

V ten istý deň Čínske centrum pre hodnotenie bezpečnosti informačných technológií (štátna testovacia agentúra) zverejnilo svoj prvý zoznam bezpečných a spoľahlivých procesorov a operačných systémov. Ukázalo sa, že všetky sú „prekvapivo“ produktmi čínskych spoločností.

Medzi 18 schválenými procesormi boli aj čipy od spoločností, ktoré sú na čiernej listine Washingtonu pre vývoz. Čínski výrobcovia procesorov používajú kombináciu architektúr čipov vrátane architektúr Intel x86, Arm a domácich architektúr a operačné systémy sú založené na softvéri Linux s otvoreným zdrojovým kódom.

Tieto normy sú podľa slov jedného z čínskych vládnych úradníkov zodpovedných za výmenu IT systému „prvými celoštátnymi, podrobnými a jasnými pokynmi na podporu stratégie Sing-čchuan.

Modernizácia systému obstarávania polovodičov a softvéru v Pekingu je súčasťou národnej stratégie na dosiahnutie technologickej nezávislosti vo vojenskom, vládnom a verejnom sektore, ktorá sa stala známou pod názvom Sing-čchuan alebo „inovácia IT aplikácií“.

Komisia pre dohľad nad štátnymi aktívami a ich správou údajne podobne odporučila štátnym podnikom, aby do roku 2027 dokončili prechod technológií na domácich dodávateľov, uvádza OilPrice. Od minulého roka začali štátne subjekty štvrťročne podávať správy o pokroku v modernizácii svojich IT systémov. Hoci niektoré zahraničné technológie budú môcť na určitý čas zostať. Nebude to však navždy.

Kto bude mať zo zákazu prospech

Zákaz hardvéru a softvéru vyrobeného v USA znamená, že americké spoločnosti v Číne budú trpieť. Platí to najmä pre spoločnosti Intel a AMD, dominantných svetových výrobcov procesorov pre osobné počítače. Čína bola v minulom roku najväčším trhom spoločnosti Intel a predstavovala 27 % z tržieb spoločnosti vo výške 54 miliárd USD a 15 % z tržieb spoločnosti AMD vo výške 23 miliárd USD. Spoločnosť Microsoft nezverejňuje údaje o predaji v Číne, ale prezident Brad Smith minulý rok v americkom Kongrese uviedol, že táto krajina sa na tržbách podieľa 1,5 %.

Je nepravdepodobné, že by Intel alebo AMD dokázali v budúcnosti opäť získať významné postavenie na čínskom trhu. Spoločnosti budú musieť poskytnúť úplnú dokumentáciu a kódy výskumu a vývoja svojich produktov, aby prešli hodnotením. Podľa oznámenia štátnej testovacej agentúry je hlavným kritériom hodnotenia úroveň návrhu, vývoja a výroby analógov vyrábaných v Číne.

V súčasnosti ešte zostáva určitá voľnosť pri nákupe počítačov so zahraničnými procesormi a systémom Microsoft Windows. Podľa Lao Čang-čenga, úradníka zodpovedného za nákup 16 plne čínskych počítačov pre organizáciu dopravného úradu mesta Šao-čching, však jeho kolegovia „nemali na výber a museli si zvyknúť na domáce operačné systémy“.

„Nahrádzame staré počítače so zahraničnými čipmi,“ povedal Lao. – Po tomto nákupe bude mať takmer každý v úrade domáci počítač. Tie staré, ktoré nám zostali so systémami Windows, sa ešte môžu používať. Ale so špeciálnym povolením a do určitého času.“

Lin Čching-jüan, expert na čipy zo spoločnosti Bernstein Research Group, sa domnieva, že serverové procesory sa budú vymieňať rýchlejšie ako osobné počítače, pretože ekosystém softvéru, ktorý potrebuje výmenu, je obmedzenejší. Očakáva, že servery Sing-čchuan budú v roku 2026 predstavovať 23 % celkových dodávok serverov v Číne.

„Vďaka usmerneniam pre obstarávanie sa politika Sing-čchuan stala pre úradníkov akcieschopnejšou,“ dodal.

Analytici spoločnosti Zheshang Securities odhadujú, že Čína bude musieť v rokoch 2023 až 2027 investovať 660 miliárd jüanov (91 miliárd USD) do výmeny IT infraštruktúry vo vláde, straníckych orgánoch a ôsmich hlavných priemyselných odvetviach.

Je zrejmé, že západné technologickú spoločnosti v dôsledku vlastných nepremyslených sankcií vo veľkej miere zrejme už natrvalo stratili lukratívny čínsky trh podobne ako tomu bolo v Rusku s automobilovým či leteckým priemyslom. Takže naozaj, každá palica má dva konce…

Prečítajte si tiež:

• Čína môže ovplyvniť trhy s čipmi bez toho, aby predbehla USA
• Vojna o čipy eskaluje