Slovensko ide do ďalšieho dlhového roka. Trhy požičiavajú, no pýtajú si vyššiu cenu

„Ku koncu minulého roka sa závislosť na nerezidentoch zvýšila na rekordných 57,2 %,“ konštatuje Gábriš a dodáva, že práve dôvera investorov v schopnosť Slovenska splácať záväzky sa stáva kľúčovým faktorom stability.

Zvýšený podiel zahraničného kapitálu zatiaľ naznačuje, že trhy Slovensku stále veria. Rizikové prirážky na desaťročných dlhopisoch v priebehu roka 2025 mierne klesali, no podľa analytika ČSOB to nebolo primárne zásluhou domácej fiškálnej politiky. Slovensku totiž už druhý rok po sebe kleslo ratingové hodnotenie a priaznivejšie podmienky na trhoch zabezpečila najmä uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky. Výsledkom je paradoxná situácia, keď síce náklady na financovanie mierne klesli, no riziková prirážka Slovenska patrila pred koncom roka medzi najvyššie v eurozóne a krajina sa v tomto smere dostala do tesnej blízkosti štátov ako Taliansko či Francúzsko.

Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť. Dlhová brzda je len na papieri

Na tento vývoj nadväzuje emisná stratégia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), ktorá sa snaží kombinovať vysokú mieru opatrnosti s potrebou pokryť rozsiahle finančné potreby štátu. V roku 2026 sa očakávajú celkové finančné potreby na úrovni 10 miliárd eur, z čoho približne polovicu tvorí schválený deficit štátneho rozpočtu a zvyšok splatný dlh. ARDAL plánuje tieto potreby pokryť štandardnou emisnou činnosťou, pričom počíta s kombináciou pravidelných aukcií, syndikovaných predajov aj emisií dlhopisov pre obyvateľstvo. Celková plánovaná emisia nového štátneho dlhu je v súlade so schváleným rozpočtom a zákonnými limitmi.

Skúsenosti z roku 2025 naznačujú, že Slovensko má na trhoch stále solídnu pozíciu. ARDAL vlani naplnila emisný plán v hodnote 12 miliárd eur, pričom dopyt investorov výrazne prevyšoval ponuku. Celkový záujem o nové emisie dosiahol 29 miliárd eur a priemerný výnos emitovaných dlhopisov sa udržal na úrovni 3,49 percenta, prakticky bez zmeny oproti roku 2024. Zároveň sa podarilo zachovať priaznivú priemernú splatnosť portfólia a udržať refinančné aj úrokové riziká hlboko pod limitmi stanovenými v stratégii riadenia dlhu. Dôležitým signálom bolo aj spustenie programu dlhopisov pre obyvateľstvo, ktorý v prvej fáze priniesol štátu pol miliardy eur a rozšíril základňu investorov o domácnosti.

Výhľad na rok 2026 je preto z technického pohľadu relatívne stabilný, no z hľadiska dôvery trhov ostáva citlivý. ARDAL zdôrazňuje, že Slovensko si udržiava dostatočnú likviditnú rezervu, priaznivý profil splatností a zanedbateľné menové riziko, čo poskytuje ochranu pred krátkodobými výkyvmi na trhoch. Zároveň však platí, že rast hrubého dlhu smerom k 61,5 percenta HDP a vysoký deficit budú investorov nútiť pozorne sledovať tempo konsolidácie verejných financií. Ako naznačuje Marek Gábriš, dôvera trhov dnes stojí viac na priaznivom externom prostredí než na domácich fundamentálnych zlepšeniach, čo robí Slovensko zraniteľnejším v prípade zmeny nálady investorov alebo sprísnenia menovej politiky.