Susko: Počet ukladaných alternatívnych trestov sa výrazne zvýšil

„Otázka ukladania alternatívnych trestov bola jednou zo základných tém na diskusiu s predsedami trestných kolégií. Diskutovali sme, čo im bráni ukladať takéto tresty, prečo ich doteraz neukladali a v zásade stačila veľmi jednoduchá komunikácia na to, aby sa počet ukladania takýchto alternatívnych trestov zvýšil,“ poznamenal Susko.

Ak sa alternatívnym trestom zabezpečí potrestanie páchateľa, ale aj to, že sa mu nepretrhnú rodinné a pracovné väzby, je podľa Suska tento trest lepší nielen pre páchateľa, ale aj pre štát než trest odňatia slobody. „Keď niekoho zavriete do väzenia na päť rokov, tak sa mu pretrhnú všetky sociálne, pracovné a rodinné väzby, dostáva sa do predĺženia a potom, aj keď vyjde z výkonu trestu odňatia slobody, má problém splácať dlhy, platiť výživné na deti či zapojiť sa naspäť do spoločnosti,“ demonštroval Susko.

Význam alternatívnych trestov

Alternatívne trestanie podľa ministra nie je len o tom, aby sa menej „drasticky“ postihovali páchatelia, ale aj o tom, aby sa týmto páchateľom vytvorilo také prostredie, aby nezaťažili štát. „Jeden väzeň za rok stojí štát okolo 30.000 eur, čiže na jednej strane, aby sa finančne neefektívne nezaťažil štát, teda všetci občania, ktorí sa na to skladajú, ale aby si ten človek dokázal sám zarobiť,“ rozvinul Susko. Na výkon trestu povinnej práce disponuje rezort spravodlivosti 80 novými poskytovateľmi. Ide predovšetkým o cirkev alebo charitu.

Dôležitá je však podľa Suska aj otázka náhrady škody poškodenému. Tú aktuálne riešia v novele zákona o probácii a mediácii a ktorou chcú nastaviť, aby sa mohol páchateľ v určitých prípadoch dohodnúť s poškodeným na náhrade škody. To je jednou zo skutočností v rámci zásad ukladania trestu, ktorú súd zohľadňuje pri výške ukladania trestu.