Môj profil 
Predplatné
Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie proti poslancovi Národnej rady Ľubošovi Blahovi za to, že na svojom facebooku zverejnil fotografiu, kde stojí aj so svojím straníckym šéfom Robertom Ficom a v ruke drží dar od neho, červenú päťcípu hviezdu s kosákom a kladivom. Píšeme o tom TU.
Okrem toho, že kosák, kladivo a päťcípa hviezda boli symboly dnes už nejestvujúcich štátov, ktoré sa hlásili k marxisticko-leninskému učeniu, predovšetkým sú to tradičné symboly proletárskej solidarity, jednoty roľníckej a robotníckej triedy. Kosák a kladivo sú napríklad aj v rakúskom štátnom znaku, a hoci v inej podobe, rovnako symbolizujú pracujúcich robotníkov a roľníkov. A päťcípa hviezda? Tá sa nachádza na vlajkách celého radu štátov – keby sme to vzali podľa abecedy, bolo by to od Alžírska až po Zimbabwe, vrátane najsamotnejších Spojených štátov amerických.
So symbolikou hviezdy, kosáka a kladiva, napriek pokusom im ju odcudziť pod zámienkou, že ideály, ktoré reprezentuje, sú údajne zločinné, sa milióny ľudí v celom svete stotožňujú ako so symbolikou boja za lepší svet a proti fašistickému, kapitalistickému a imperiálnemu zlu. Aj preto Európsky súd pre ľudské práva jednoznačne rozhodol, že táto univerzálna symbolika nemá byť kriminalizovaná.
Pred tridsiatimi rokmi tu bola Nežná revolúcia. Nazvali ju nežná, lebo znamenala mierový rozchod s tými, ktorí vtedy vládli. Dnes vieme, že to vtedajší papaláši tak urobili aj preto, aby sa kontinuita moci tak celkom nestratila: dnes je medzi najmocnejšími ľuďmi na Slovensku pozoruhodne veľa potomkov vtedajšej nomenklatúry. Aký paradox: vtedajší mocní ospravedlňovali svoje šafárenie ušľachtilými ideálmi, za ktoré generácia ich otcov bojovala s nasadením vlastného života. Oni ideály svojich otcov pošpinili. A ich potomkovia, ktorí sú pri moci dnes, tie ideály, ideály chudobných, podvedených, okradnutých, už chcú zakazovať ako zločinné…
Žiaľ, to je zrejme historická zákonitosť, asi sa to opakuje vždy znova a znova: každá spupná moc stotožňuje hriechy minulej epochy s údajnou principiálnou zločinnosťou predošlého systému, kým hriechy aktuálneho (vraj najlepšieho a ideálneho systému) označuje za zlyhania jednotlivcov. Mnohí si ešte pamätáme to socialistické: „Systém je dobrý, len ľudia ho kazia“… Nepripomína vám to niečo?
Hrdinovia, ktorí počas novembrového prevratu možno sedeli v školskej lavici, chcú teraz, o tridsať rokov neskôr, byť spravodlivejší ako samotná Nežná revolúcia: idú zakazovať, čo nezakázali ani tí najagilnejší „nežní revolucionári“ ako Václav Havel či Fedor Gál po roku 1989. Idú perzekvovať tých, ktorí vo viere vo svoje ideály (akokoľvek by boli utopické, ale kto to posúdi?) manifestujú symboly toho, čomu veria: symboly nádeje v spravodlivejšiu spoločnosť. Takíto ľudia sa totiž previnili tým najťažším hriechom: veria v možnosť lepšieho sveta, než je ten, ktorý nám chystajú jeho dnešní majitelia.
Je to vlastne pekná ilustrácia toho, kto nám dnes vládne, a tiež pripomienka skutočnosti, ako sa títo ľudia pozerajú nielen na tradičnú ľavicovú symboliku a ľavicové myšlienky a ideály, ale zároveň aj na postavenie a práva pracujúceho ľudu, na robotníkov, roľníkov, zamestnancov. Kedysi ich pravdu bránili odborári a ľavicové strany. Áno, tí sú tu aj dnes, ale vo svete úplne ovládanom anonymnými nadnárodnými majiteľmi všetkého akosi stratili svoju silu a autenticitu – a teraz to vyzerá, že už im budú zakazovať aj ich najstaršie symboly: kladivá a kosáky. Je čoraz jasnejšie, že vo svete, ktorý im nepatrí, majú aj politici vyhradené iba miesto populistov, ktorí môžu sľubovať hory-doly, ale nemôžu nič významne zmeniť, pretože to znamenalo siahnuť majiteľom hry na jej podstatu – a to sa nesmie.
Ivan Lehotský
