Bratislava 21. júna 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Od poslancov Sulíkovej strany SaS je často počuť kritiku voči vládnej strane SMER kvôli údajným oligarchom v pozadí. Podľa vysokopostaveného úradníka však ani strana Sloboda a solidarita “nie je úplne čistá”. “Sponzori” SaS vraj počas Radičovej vlády dosadili k Sulíkovým ministrom “spolupracovníkov”, ktorých ministri strany SaS mali poslúchať a podľa nich sa riadiť
Vysokopostavený úradník , ktorý pracuje na ministerstve hospodárstva už 12 rokov, chcel zostať v anonymite. V rozhovore pre týždenník Koment sa najprv pustil do kritiky vládnej strany SMER. Podľa tohto úradníka bola nezabudnuteľná hlavne doba pôsobenia ministra Jahnátka:
“Na činnosť ministerstva vtedy mali vplyv dvaja ľudia – p. Široký, ktorý ako majiteľ Plastiky Nitra ovládal svojho bývalého riaditeľa a neskôr ministra Jahnátka a p. Paška, ktorý ovládal okresného a neskôr krajského predsedu Smeru v Košiciach a zároveň štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva p. Žigu (Peter Žiga, štátny tajomník ministerstva hospodárstva 2006-2010, minister životného prostredia 2012 – 2016, minister hospodárstva od 2016, strana SMER, pozn. redakcie), za asistencie p. Ferencza (Vojtech Ferencz, generálny riaditeľ sekcie stratégie ministerstva 2006 – 2010, štátny tajomník ministerstva životného prostredia 2012 – 2016, štátny tajomník ministerstva hospodárstva od 2016, strana SMER, pozn. redakcie), vtedy ešte vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie.”
Vysokopostavený úradník však prezradil zaujímavé informácie aj o strane Richarda Sulíka. Ako tvrdí, úradníci boli najprv očarení z toho, že po ľuďoch ako Jahnátek, Žiga a Ferencz prišli mladí, nezainteresovaní a v celku dynamickí šéfovia, ako boli minister Miškov (Juraj Miškov, minister hospodárstva 2010-2012; pozn. redakcie) a štátny tajomník Martin Chren.
Neskôr sa však vraj začali objavovať nové zistenia, ako napríklad, že na činnosť ministerstva v tom čase mal vplyv údajný sponzor SaS, p. Sabol, ktorý bol zároveň hlavným konštrukčným technikom zamestnávateľskej organizácie Republikovej únie zamestnávateľov.
Podľa tohto vysokopostaveného úradníka mal pán Sabol záujem zúčastniť sa hlavne na štátnych obchodoch a s tým súvisiacich dotáciách, ktoré sa týkali fotovoltaiky, teda solárnych panelov v oblasti energetiky, a tiež obchodov v oblasti minerálnych olejov a taktiež mal riadiť schvaľovanie projektov zo štrukturálnych fondov.
Poslanci strany SaS často vyčítajú spojitosť strany SMER s tzv. sponzormi. Na otázku, či teda aj strana SaS nevyužíva ten istý model, odpovedal úradník takto:
“O tom sa nemusíme ani rozprávať, je to proste tak a to dokonca rovnakým spôsobom – každý minister „dostal“ ako spolupracovníka jedného zo sponzorov strany a toho musel poslúchať.”
Samuel Gdovin