Môj profil 
Predplatné
Bratislava 4. júla (TASR) – Ako Tatranský okrášľovací spolok hľadá medzi budovami v meste haraburdy a Banskobystrický zase strašidlá, sa dozvedeli účastníci seminára, ktorý sa dnes popoludní uskutočnil v Bratislave. Zástupcovia jednotlivých spolkov z rôznych častí Slovenska takto vôbec prvýkrát prezentovali svoju činnosť a vymieňali si informácie s inými spolkami.
"Okrášľovacie spolky sú viazané k lokalite, nejaká koordinácia je teda možná len ako výmena skúseností či nápadov," odôvodnil zámer seminára organizátor Maroš Mačuha z Bratislavského okrášľovacieho spolku. Do hlavného mesta tak dnes prišli aj spolky z Banskej Bystrice, Vysokých Tatier, Modry či Stupavy. Všetci sa vzájomne zhodli, že si vypočuli inšpiratívne nápady, ktoré budú môcť zužitkovať. "Možno medzi ľuďmi, ktorí sú za týmito spolkami, vzniklo teraz silnejšie povedomie, že to má zmysel, lebo je nás veľa, môžeme sa sieťovať, zbierať nejaké know-how," podotkol Roman Zelenay z Modry.
Dnešný seminár niesol názov Okrášľovacie spolky na Slovensku v minulosti a súčasnosti. Podľa Mačuhu sa dnes snaží nájsť inšpiráciu v minulosti takmer každý spolok. "Zisťuje, či na danom území niekedy spolok bol, ako pôsobil, akú činnosť vyvíjal," poznamenal s tým, že okrášľovacie spolky boli kedysi veľkým hnutím v celej Európe a z nemecky hovoriaceho prostredia postupne prichádzali do Uhorska. "Väčšinou ich však budovala národná elita a boli to trvalo udržateľné projekty. Dali sa dokopy viacerí vplyvní ľudia, spolok trval sto rokov, financoval knižnicu či sirotinec. To sa dnes veľmi nedeje," podotkol Zelenay.
Podľa Patrika Kolesára z Tatranského okrášľovacieho spolu boli v minulosti takéto združenia oveľa fundovanejšie. "Ľudia vedeli, že ak si veci neurobia oni, nikto iný to neurobí za nich. Dnes sa príliš spoliehajú na štát," podotkol. V 19. storočí mali spolky nielen širokospektrálny záber, ale takáto činnosť bola aj veľmi populárna. "Neexistovala iná združovacia činnosť ako spolková. Po roku 1989 však ako huby po daždi začali vznikať neziskové organizácie, združenia, nadácie. Tie sú však už úzko zamerané," poukázala na rozdiel Iveta Plšeková z Petržalského okrášľovacieho spolku.
Dnešné okrášľovacie spolky sa snažia zveľaďovať zeleň, chrániť pamiatky, osádzať lavičky či vyvíjať kultúrnu činnosť a organizovať napríklad semináre. Ten modranský chce najmä oživovať tradície a historickú identitu Modry. Organizuje preto podujatia, ktoré sú zamerané na renesančnú históriu mesta či obdobie Ľudovíta Štúra. Tatranský sa snaží reflektovať existujúci rozvoj, ale zároveň chrániť Tatry. Má tiež zoznam svojich tzv. tatranských harabúrd. Označil budovy, ktoré sú opustené a vyzerajú zle, a ľuďom ukázal, kto ich vlastní, aby sami zatlačili na majiteľov. "Jednu budovu sme dostali do správy, ďalšiu sa investor rozhodol opraviť, iná sa ide búrať a postaví sa krajšia," zhodnotil výsledok práce Kolesár. Bratislavský spolok momentálne organizuje prednáškový cyklus Prešporské večery na tému dejiny Bratislavy a petržalský pripravuje letné detské tábory, pripomienkoval tiež názvoslovie ulíc či zorganizoval petíciu proti stavbe Bajo.
Spolky po seminári prijali spoločné komuniké, ktoré v najbližších dňoch odprezentujú verejnosti. Chcú ním docieliť zlepšenie životného prostredia. Dnes sa zároveň uskutočnila slávnostná prezentácia knihy Bratislavský okrášľovací spolok 1868-1918 od Martina Györika, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1918 v maďarčine a nemčine pri príležitosti 50. výročia spomínaného spolku. Takmer po sto rokoch tak tento rok vychádza aj v slovenčine.
.JPG)
