OECD: Na Slovensku sa vynakladá nízky objem financií na školstvo

Bratislava 19. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR- Michal Svítok)

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tvrdí, že slovenské školstvo má rezervy i v nedostatočnej inklúzii detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredi

Slovensko by malo na školstvo vynakladať väčší objem finančných prostriedkov. Prioritne by sa malo zamerať na rozšírenie predškolského vzdelávania či zvýšenie platov učiteľov i vedúcich pracovníkov školy.

Vyplýva to z dvoch štúdií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o zdrojoch v slovenskom školstve či o prehľadoch v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré dnes prezentovali zástupcovia OECD v Bratislave.

Experti na školstvo OECD pozitívne zhodnotili súčasný systém normatívneho financovania na Slovensku. Ten považujú za transparentný, dobre zavedený a poskytujúci školám vysoký stupeň finančnej autonómie. Za nedostatok však považujú nízky objem finančných prostriedkov vynakladaných na školstvo. Podľa OECD je teraz vhodný čas to zmeniť.

“Slovensko sa úspešne zameralo na kvalitu a rovnosť pri prístupe ku vzdelaniu, veľmi silný záujem o medzinárodné štandardy a osvedčené praxe vo vzdelávaní. Normatívne financovanie, zavedené na Slovensku, je veľmi úspešným výdobytkom,” povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría.

Viaceré racionalizačné opatrenia, ktoré by zvýšili efektivitu vynakladaných financií i kvalitu poskytovaného vzdelávania, navrhuje OECD realizovať v prípade siete škôl. Odborníci odporúčajú napríklad zlepšiť spoluprácu medzi zriaďovateľmi menších škôl, ktoré by sa mohli deliť o spoločné vybavenia, ako učebne, športoviská, ale aj o učiteľov. Rezort školstva by mal podľa nich racionalizáciu podporiť prostredníctvom finančných nástrojov. Ako príklad uvádzajú stanovenie minimálnej veľkosti triedy či úpravu kompenzačného mechanizmu pre školy s počtom žiakov do 250.

Pri financovaní materských škôl odporúča OECD presun finančnej zodpovednosti z obcí na štát. Organizácia taktiež upozorňuje na vytvorenie takých podmienok, aby sa mohli v škôlkach zaškoliť všetky deti vo veku tri až päť rokov. “Dôležité je financovanie predškolského vzdelávania. Hlavná zodpovednosť by mala prejsť z obcí na štát, pretože toto vzdelávanie je veľmi dôležité a nie vždy jednotlivé obce majú rovnakú schopnosť a záujem adekvátne podporiť toto vzdelávanie,” skonštatoval Gurría.

OECD tvrdí, že slovenské školstvo má rezervy i v nedostatočnej inklúzii detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredie. Gurría podotkol, že rómska komunita na Slovensku je pre vzdelávací sektor výzvou.

Vláda má podľa odborníkov OECD opäť posúdiť svoju politiku poskytovania rovnakej sumy na žiakov neštátnym a štátnym škola za predpokladu, že neštátne školy môžu vyberať školné. Zároveň experti oceňujú značnú autonómiu škôl pri prijímaní učiteľov, ako aj na rozvíjanie kompetencií pedagogického zboru v súlade s plánmi rozvoja školy. Zmeniť by sa mal však systém prípravy budúcich pedagógov. OECD navrhuje do tohto systému vniesť väčšiu selekciu pri výbere študentov a viac praxe.

Pozitívne hodnotní vysoké percento žiakov v systéme stredného odborného školstva z celkového počtu stredoškolákov. “Vítame iniciatívy v oblasti odborného vzdelávania. Ešte však treba popracovať na silnejšom zastúpení praktického vzdelávania, aby sa výučba odohrávala priamo v závodoch jednotlivých podnikoch,” skonštatoval Gurría.

Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) uviedol, že obe štúdie OECD identifikujú, čo robí Slovensko v oblasti školstva dobre, ale aj zdôrazňujú, v čom sa môže zlepšiť. “Obe z dnešných tém sú pre nás pritom kľúčové,” povedal minister s tým, že rezort školstva chce dbať na konsolidáciu školskej siete, na objem verejných financií vynaložených na školstvo či o vytvorenie zodpovedných kvalitatívnych kritérií na školách.