Odišli z frontu: Ako Turecko obhajuje svoje záujmy v Sýrii

Moskva 22. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Burhan Ozbilici)

S každým dňom je pre diplomatov stále ťažšie určiť, kto je spojenec a kto nepriateľ. Niekoľkoročný konflikt v susednej Sýrii značne poškodil vzťahy Ankary s hlavným vojensko-politickým spojencom – USA, píše Timur Achmetov

Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Dôvod spočíva v tom, že strany sa snažia zachovať svoj vplyv, ale nemôžu nájsť spoločného menovateľa, ako sa to podarilo na úplnom začiatku sýrskeho konfliktu. USA úzko spolupracujú so sýrskou kurdskou Stranou demokratickej únie (SDU). Túto organizáciu považuje Turecko za súčasť teroristickej siete, ktorá viac ako 30 rokov ohrozuje územnú celistvosť krajiny. K nátlaku na USA je Turecko ochotné využiť akúkoľvek možnosť vrátane rozširovania spolupráce ohľadom Idlibu s Ruskom. Podrobnosti uvádzajú noviny Izvestija.

Reklama

Celkové stanovisko Turecka ohľadom spolupráce USA so sýrskymi Kurdmi ovplyvňujú dva vzájomne súvisiace faktory. Najdôležitejšie je to, že USA neposkytli Turecku, nehľadiac na mnohé pokusy dosiahnuť objasnenie, konkrétne vysvetlenie, ako dlho bude trvať spolupráca s Kurdmi. Na úplnom začiatku konfliktu v Sýrii americká vláda trvala na vynútenej, ale úzkej koordinácii akcií medzinárodnej koalície v boji s Isil s jedinou bojaschopnou silou na zemi – sýrskymi Kurdmi.

Dnes, keď je nebezpečenstvo zo strany teroristov vo vojensko-politickej sfére celkovo neutralizované, americká vláda hovorí o potrebe spolupráce so sýrskymi Kurdmi s cieľom boja proti iránskym vojenským útvarom v Sýrii. Kým sa Američania vyhýbajú konkretizácii v dialógu so svojimi tureckými partnermi, sýrski Kurdi budujú na kontrolovanom území skutočný “štát – posádku“. Podľa tureckých údajov za celú dobu spolupráce Američania odovzdali Kurdom 5 tisíc nákladiakov a 2 tisíc lietadiel.

Reklama

Mnoho odborníkov je presvedčených, že úroveň pomoci poskytovanej západnými krajinami nezodpovedá charakteru a stupňu nebezpečenstva, pochádzajúce od teroristov Isil, ktorí doteraz pôsobia v púštnych oblastiach východnej Sýrie. Ešte väčšie obavy tureckého vedenia vyvoláva budovanie amerických vojenských základní, na ktorých časti sa nachádzajú aj vojaci európskych krajín.

Obavy tureckej vlády sú oprávnené. A nejde tu len o vojenskú spoluprácu s politickými silami, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť Turecka. Osobitná pozornosť Ankary je pripútaná k pokusom Strany demokratickej únie využiť konjunktúru na legitimizovanie svojho politického modelu autonómnej federácie, ktorú kurdskí separatiské chcú realizovať aj v Turecku, kde žije viac ako 50% všetkých Kurdov Blízkeho východu.

V týchto pre Ankaru dosť bolestných podmienkach americkí vojaci nielen odmietajú priznať spojenie SDU s Robotnícku stranou Kurdistanu, nehľadiac na protesty Turkov, ale tiež podporujú rokovania sýrskych Kurdov s Damaskom, a to aj v otázkach poskytnutia štatútu autonómie severnej časti krajiny.

Z týchto dôvodov Ankara pokračuje v nátlaku na americkú vládu v spojení s diplomatickými iniciatívami zameranými na bezkonfliktné vyriešenie problému sýrskych Kurdov. Vykonávanie operácie v Afrinezačiatkom tohto roka a tiež séria obmedzených útokov s použitím letectva v apríli 2017 v oblasti irackého horského chrbta Sindžár, hraničiaceho so Sýriou, svedčí o tom, že Ankara má jasný plán na vyčistenie celej sýrskej hranice od antitureckých síl.

O rozhodnutie Ankary vykonať podobné operácie v zónach prítomnosti amerických vojsk svedčia aj správy o koncentrácii tureckej techniky v oblasti sýrskeho Tell-Abyaḑ, jedného z administratívnych centier pod kontrolou SDU. Ale nemyslite si, že vojenský vpád do Sýrie je to jediné, čo môže Turecko ponúknuť. K diplomatickým iniciatívam Ankary patria aj rokovania s USA o mierovom a postupnom oslobodzovaní mesta Manbidž od stúpencov SDU a odovzdanie mesta do rúk neutrálnejších voči Turkom miestnych síl.

Reklama

Turecko chce využiť model spolupráce s USA ohľadom evakuácia ozbrojených oddielov SDU z Menbidže aj v ďalších mestách na východnom brehu Eufratu. Tempo realizácie “cestovnej mapy” však nevyhovuje Ankare kvôli neochote amerických spojencov riskovať vzťahy s Kurdmi, a preto Turecko dúfa, že posilní diplomatickú frontu úspechy v spolupráci s Ruskom.

Je potrebné zdôrazniť, že ruské stanovisko o Kurdoch oveľa viac závisí od rokovaní USA, než na politickom kurze tureckej vlády. Snaha Ruska vidieť sýrskych Kurdov ako plnoprávnych účastníkov sýrskeho vyjednávanie, a to aj v rámci dialógu o právach autonómie, svedčí o zásadnom želaní ruských diplomatov zachovať si nezávislé stanovisko vo veci sýrsko-kurdského problému.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.