Príprava jednotlivej očkovacej vakcíny pozostáva z viacerých krokov za použitia komplikovaných laboratórnych a technologických postupov. Veľmi zjednodušene ich môžeme charakterizovať nasledovne:

Ako prvé je potrebné namnoženie patogénu, ktorý bude neskôr stimulovať imunitnú odpoveď. Proteíny alebo DNA daného patogénu (teda pôvodcu ochorenia), získané z rôznych materiálov (krv, sliny, chrasty, tekutina z vezikúl…) potrebujú rásť na určitom rastovom materiáli – vírusy rastú na primárnych bunkách alebo bunkových líniách; baktérie rastú v potrebných bioreaktoroch a rekombinantné proteíny môžu byť generované buď na kvasinkách, baktériách alebo bunkových kultúrach.

Druhým krokom je uvoľnenie a izolácia daného patogénu  z rastového materiálu. Snahou je získať čo najviac materiálu, ktorý je následne purifikovaný, teda očistený použitím viacerých separačných techník.

Po získaní patogénu sa spracuje podľa toho, či je cieľom získať typ vakcíny so živým, ale atenuovaným, teda oslabeným vírusom, inaktivovaný typ, rekombinantný alebo toxoidový typ vakcíny. Následne sa pridávajú adjuvanciá, ktoré posilňujú odpoveď imunitného systému, a taktiež ďalšie pomocné látky, ktoré napomáhajú samotnej aplikácii očkovacej látky (1,2).

Komplikovaný proces prípravy očkovacej vakcíny, už ako bolo vyššie uvedené, zahŕňa použitie bunkových kultúr, ktoré konkrétny patogén napadne, v nich rastie, dozrieva a množí sa. Použité sú mnohé typy bunkových kultúr získané z viacerých zdrojov. Ide jednak o opičie embryonálne alebo obličkové bunky, kuracie a králičie embryá a žiaľ, taktiež aj ľudské embryonálne bunky.

Okrem toho, že je používanie ľudských embryonálnych buniek neetické, o to viac znepokojivým faktom je, že tieto ľudské embryonálne bunky boli v mnohých prípadoch získané zo selektívne potratených detí. V rámci vedeckého výskumu sa používajú viaceré typy ľudských embryonálnych buniek, ktorým je venovaný samostatný článok. Pri príprave vakcín sú využívané dve hlavné bunkové línie, získané v 60-tych rokoch minulého storočia zo zdravých potratených plodov. Ide o bunky WI-38, izolované z pľúc plodu ženského pohlavia potrateného na konci tretieho mesiaca a bunky MRC-5, ktoré sú taktiež pľúcnymi bunkami dieťaťa potrateného v 14. týždni vývinu. Neskôr, v roku 1985, sa objavila nová bunková línia – PER C6, izolovaná z buniek sietnice 18-týždňového dieťaťa, ktorá sa v súčasnosti používa v laboratóriách na vytvorenie vakcíny proti Ebole a HIV (3,4).

Ak by ste si mysleli, že problematika využitia daných neetických vakcín sa nás na Slovensku netýka, mýlite sa. V nasledovnej tabuľke je uvedený prehľad vakcín, ktoré sú na Slovensku bežne dostupné a používané.  Zvýraznené sú vakcíny, ktoré sú povinné, resp. sú v kombinácii s vakcínou, ktorá patrí medzi povinné očkovanie.

Aké sú morálne a etické pohľady na používanie týchto vakcín?

Etická dilema spôsobená zavedením týchto očkovacích látok do praxe je opodstatnená. Na jednej strane stojí pacient alebo rodič, ktorý chce očkovaním chrániť seba či svoje dieťa pred ochorením. Na strane druhej však stojí morálny zákon a pohľad na pôvod týchto vakcín a spôsob ich prípravy. Ak by sa tieto vakcíny testovali iba na pacientoch bez ich súhlasu (podobne ako to bolo pri experimentoch so syfilisom Tuskegee), čítali by ste o tom na prvých stránkach novín a osoby zodpovedné za porušovanie práv pacientov by sa museli zo svojich činov verejne zodpovedať. V prípade týchto vakcín výskumníci avšak nielenže nedostali súhlas od výskumných subjektov, ale zámerne v procese ich prípravy siahli na niečí život. Napríklad, len pri vývoji bunkovej línie WI-38 bolo potratených až 80 jednotlivých plodov (5,6). Napriek tomu, že sa argumentuje faktom, že už pre získanie týchto línii neprebiehajú ďalšie potraty, je treba upozorniť na fakt, že tieto bunky majú obmedzený počet svojich množení, a teda sa dá predpokladať, že skôr či neskôr ich bude treba nahradiť novou bunkovou líniou, čo si bude vyžadovať ďalšie embryonálne bunky. A teda ďalšie potraty.

K tejto spornej otázke sa podrobnejšie vyjadrila v roku 2005 Pápežská akadémia pre život (7) v a taktiež Kongregácia pre náuku viery v Inštrukcii Dignitas personae (8).

Vyjadrenie Katolíckej cirkvi v otázke používania očkovacích látok bolo na Slovensku zahrnuté v Stanovisku Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (ďalej len Subkomisia) z roku 2013, kde sa kladie dôraz, aby sa veriaci snažili o využitie očkovacích látok, ktoré neboli vyvinuté na neeticky získaných embryonálnych bunkách, ale aby využili ich alternatívy. Avšak, v prípade, že:

„nie je k dispozícii očkovacia látka, ktorá by bola pripravená s použitím bunkovej alebo tkanivovej kultúry pripravenej eticky vhodným spôsobom, rodičia sú morálne oprávnení, ba povinní – vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa – dať svoje dieťa zaočkovať aj existujúcou očkovacou látkou.“

.

Následne Subkomisia naliehavo vyzýva a povzbudzuje zodpovedné inštitúcie, aby boli dostupné vakcíny vyrobené eticky vhodným spôsobom (9).

Nie je však už len využitie takýchto vakcín vlastne súhlas s vykonaným Zlom, ktoré sa vykonalo na týchto potratených deťoch?

V Encyklike Evangelium Vitae z roku 1995 sa v bode 58 uvádza, že

„umelý potrat má rysy, ktoré ho robia osobitne vážnym a odsúdeniahodným zločinom. II. vatikánsky koncil ich spolu so zabíjaním detí definuje ako „odporný zločin“ “ (10).

V tomto istom dokumente je spomenuté, že Pápež Pius XI v encyklike Casti connubii odmietol nepravé ospravedlňovanie umelého potratu a Pápež Pius XII

„odsúdil akýkoľvek priamy potrat, to jest každý čin, ktorý priamo smeruje k zabitiu ešte nenarodeného ľudského života, „nezávisle od toho, či je zabitie cieľom, alebo je len prostriedkom k cieľu““ (11,12).

Týmto prostriedkom k cieľu sa dá chápať  práve použitie buniek potratených detí pre prípravu vakcín. Z morálneho hľadiska sa do spolupráce s „odporným zločinom“ zapájajú tri kategórie osôb, a to:

1. tí, ktorí vakcíny vyrábajú
2. tí, ktorí sa podieľajú na ich predaji a marketingu
3. tí, ktorí ich predpisujú a vydávajú (lekári a lekárnici)
4. tí, ktorí ich potrebujú zo zdravotných dôvodov (pacienti, rodičia, deti…)

Je zjavné, že najväčšiu mieru spoluzodpovednosti nesú osoby uvedené v prvej kategórii, avšak rovnako nesú mieru spoluzodpovednosti aj morálne autority, ktoré v tejto veci mlčia (biskupi, kňazi). Pre ľudí v poslednej kategórii je úlohou hlavne zvážiť potrebu danej vakcíny a najmä skúmať ich pôvod a spôsob prípravy.

Aká je dostupnosť alternatívnych vakcín na Slovensku?

Na Slovensku sa používajú aj také vakcíny, ktoré pri svojej príprave nevyužívali amorálnym spôsobom získané ľudské embryonálne bunky, a teda je možnosť využiť túto alternatívu. Problematickejšie sú kombinované vakcíny, pričom niekedy len jeden z prítomných antigénov bol namnožený na ľudských embryonálnych bunkách (napr. M-M-RVAXPRO). Na trhu bola medzičasom dostupná aj vakcína proti príušniciam (MumpsVax, Merck), ktorú sa v roku 2010 firma Merck rozhodla už ďalej nevyrábať (13).

Žiaľ, vakcína proti ružienke (rubeolla), ktorá spadá pod povinné očkovanie, a ktorá by bola pripravovaná na iných než MRC-5 bunkách, je dostupná len v Japonsku, kde u nás známu M-M-RVAXPRO vakcínu zakázali kvôli nežiaducim účinkom (14). Konkrétne The Kitasato Institute vyrába vakcíny proti ružienke zvané Takahashi, TO-336 a Matuba, pripravované na bunkách z obličky králika, a Matuura pripravovanú na bunkách z embrya prepelice. Chemo-séro-terapeutický výskumný ústav Kaketsuken vyrába vakcínu proti nákazlivej žltačke typu A zvanú Ainmugen, pripravenú na bunkách z opičej obličky (15), pričom u nás je dostupná len vakcína pripravovaná na MRC-5 ľudských embryonálnych bunkách. Na Európskom a Slovenskom trhu je v súčastnoti dostupnosť týchto vakcín sťažená a pre pacienta takmer nemožná.

Okrem ružienky, je ďalší problém s vakcínou proti ovčím kiahňam Varivax®, ktorá využíva taktiež MRC-5 ľudské embryonálne bunky, a ku ktorej niet alternatívy.

Čo ďalej?

Problematikou etického hľadiska na používanie týchto sporných vakcín sa už dávno zaoberajú mnohé inštitúcie a aktivisti. Je namieste uplatniť vyššie uvedené odporúčanie Pápežskej akadémie pre život:

„Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a morálne akceptovateľné, je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku.“

.

Preto je povinnosťou lekárov, zdravotníckych pracovníkov a rodičov prejsť k alternatívnym vakcínam (ak existujú) a taktiež vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené na Slovenskom trhu morálne prijateľné vakcíny.

Zdroje:

1. https://www.vaccineseurope.eu/about-vaccines/key-facts-on-vaccines/how-are-vaccines-produced/
2. https://www.sukl.sk/buxus/docs/Bezpecnost_liekov/Prehlad_vakcin_v_povinnom_ockovani_a_popis_ich_pomocnych_latok.pdf
3. https://rtl.org/educational-materials/vaccines-abortion/?fbclid=IwAR0EXVj9NH–NXqH1v-w4T5gJO9mCGEuUVeJNWHVyd_FkshpMwg3aiTQh4s
4. http://www.vzbb.sk/biozbrane/sk/clanky/variola.php
5. http://www.cogforlife.org/vaccines-abortions/
6. http://lekarniciprozivot.cz/wp-content/uploads/2017/01/VAKC%C3%8DNY-VYR%C3%81B%C4%9AN%C3%89-KULTIVAC%C3%8D-NA-BU%C5%87K%C3%81CH-Z%C3%8DSKAN%C3%9DCH-Z-POTRACEN%C3%9DCH-LIDSK%C3%9DCH-PLOD%C5%AE.pdf
7. http://cogforlife.org/vaticanresponse.pdf
8. http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_20081208_dignitas-personae_en.html a zhrnutie kbs https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/dignitatis-personae-dostojnost-osoby
9. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-kbs/c/stanovisko-k-niektorym-etickym-aspektom-povinneho-ockovania
10. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/hladat/p/dokumenty-papezov/c/evangelium-vitae
11. Casti Connubii (31 decembra 1930), II: AAS 22 (193O), 562-592
12. Prejav k účastníkom lekársko-biologickej únie sv. Lukáša (12. novembra 1944): Prejavy a rozhlasové posolstvá VI, (1944-1945), 191; porov. Prejav k účastníčkam Kongresu Katolíckej únie talianskych pôrodných asistentiek (29. októbra 1951), II: AAS 43 (1951), 838.
13. http://www.jabs.org.uk/single-vaccines.html
14. https://www.vaccineconfidence.org/japan-why-japan-banned-mmr-vaccine/
15. https://zenit.org/articles/on-vaccines-made-from-cells-of-aborted-fetuses/

Článok pôvodne vyšiel na stránkach LZZ.sk