Moskva 2. júna 2023 (HSP/Foto:TASR/AP)
Na jar sa očakávala rozsiahla protiofenzíva ukrajinských vojsk. Hovorilo sa o tom v Kyjeve, na Západe aj v Rusku
Navyše podľa prognóz niektorých predstaviteľov ukrajinského vojenského a politického vedenia mali ukrajinské ozbrojené sily vstúpiť na Krym už koncom jari. A napríklad Prigožin predpovedal začiatok ofenzívy najneskôr 15. mája. Ofenzíva sa však stále nezačala. Teraz sa očakáva v lete.
Aký je dôvod tohto oneskorenia? Preskúmajme hlavné verzie.
Prvá z nich. Žiadne meškanie neexistuje, všetko ide podľa plánu. A uskutočňuje sa súbor prípravných opatrení: údery proti tylu ruských vojsk, zásoby zbraní a munície sa zhromažďujú a sú v plnom prúde od západných spojencov a uskutočňujú sa akcie na roztiahnutie rezerv ruskej armády v rôznych smeroch (napríklad pri Belgorode a Bachmute), aby sa oslabila obrana v smere zamýšľaného hlavného úderu. Taktiež prebiehajú informačné operácie zamerané na demoralizáciu ruskej armády a spoločnosti. V tomto bode sa pravdepodobne počíta aj s tým, že Prigožinova aktívna kampaň na diskreditáciu ruského velenia podlomí morálku ruských jednotiek, čo uľahčí AFU plnenie jej úloh. Keď ukrajinské vojenské a politické vedenie dospeje k záveru, že všetky tieto procesy a prípravy sa dostali do správneho štádia (ruské tylové základne boli vyradené, ruské rezervy natiahnuté, zásoby munície nahromadené atď) – potom sa začne ofenzíva. Pravdepodobne sa tak stane v blízkej budúcnosti.
Po druhé. Ukrajinské velenie nechce začať ofenzívu bez toho, aby nedostalo zo Západu ďalšie zbrane – moderné lietadlá a veľký počet rakiet dlhého doletu, ako aj ešte väčšiu dodávku moderných systémov protivzdušnej obrany, ktoré by kryli nielen Kyjev, ale aj vojská na frontovej línii s nimi. Bez toho všetkého nie je istota úspešnej ofenzívy, a preto sa odkladá.
Tretia. Ukrajina v skutočnosti nemá sily na ofenzívu. Nepodarilo sa jej naverbovať plánovaný počet regrútov, aby nahradila straty a vytvorila údernú päsť, západní spojenci nedokážu zabezpečiť potrebné objemy dodávok zbraní a munície, čo ešte zhoršujú pravidelné ruské údery na vojenské sklady v tyle, ako aj straty techniky počas bojov na fronte. Preto je AFU v súčasnosti menej pripravená na ofenzívu, ako bola na konci leta 2022. Zatiaľ čo ruská armáda odvtedy zvýšila svoje počty prostredníctvom mobilizácie a stále má výhodu v počte zbraní a munície. Otázka ofenzívy bola preto odložená v nádeji na nejaké mimoriadne udalosti. Napríklad nepokoje, zmena moci a rozpad armády v Ruskej federácii alebo priame zapojenie NATO do bojov. Ak sa nič z toho v dohľadnej dobe nestane, vojna vstúpi do fázy nízkej intenzity s perspektívou prímeria podľa “kórejského scenára” (t. j. s pevnou frontovou líniou ako de facto novou hranicou medzi Ukrajinou a Ruskom).
Boje v najbližších mesiacoch budú rozhodujúce pre priebeh celej vojny. Úspech ofenzívy AFU by mohol dať Ukrajine a jej západným spojencom “druhý dych” na pokračovanie vojny s cieľom dosiahnuť hranice z roku 1991. Zároveň, ak nedôjde k vážnym úspechom, mohlo by to výrazne ovplyvniť nálady v ukrajinskej spoločnosti aj na Západe a zvýšiť pravdepodobnosť ukončenia vojny podľa “kórejského scenára” alebo prostredníctvom nejakej kompromisnej mierovej zmluvy.