O čom bude dnešné stretnutie Putina a Bidena? Čo môžu získať a čo stratiť?

Ženeva 16. júna 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko,Patrick Semansky,Markus Schreiber)

V Ženeve vo vile La Grange sa dnes po prvýkrát stretnú prezidenti USA a Ruskej federácie Joe Biden a Vladimír Putin. O čom bude to stretnutie a čo nám môže napovedať o budúcnosti vzťahov týchto veľmocí a vývoji geopolitiky?

Obidve strany opisujú vzájomné vzťahy ako na bode mrazu: obe krajiny stiahli domov svojich veľvyslancov, na Rusko a mnohých ruských predstaviteľov boli uvalené americké sankcie za všetko možné od pripojenia Krymu, ktoré na Západe nazývajú anexiou, až po údajné zasahovanie do amerických volieb, dvaja bývalí americkí námorníci sú teraz v ruských väzniciach, jeden si odpykáva 16-ročný trest za špionáž, Biden v marci označil Putina za „zabijaka“, naopak Putin mal v uplynulých týždňoch smerom k USA tiež niekoľko tvrdých výrokov a Rusko nedávno zaradilo USA na svoj oficiálny zoznam „nepriateľských štátov“…

Čo môžu Putin a Biden stretnutím získať?

V podstate nič také zásadné: toto stretnutie iste nezmení podstatným spôsobom súčasnú situáciu v bilaterálnych vzťahoch USA – RF, ani v globálnej politickej situácii.

Stretnutie by mohlo byť naozaj revolučným prelomom vo vzťahoch týchto dvoch veľmocí, keby USA prestali vnímať Rusko ako nepriateľa a naopak, orientovali sa dlhodobo na partnerstvo s Ruskom pre vytvorenie aliancie proti čoraz silnejšej a sebavedomejšej Číne. Týmto smerom však úvahy washingtonských stratégov nejdú.

A preto stretnutie prezidentov bude skôr iba povinnou jazdou, ktorá obom štátnikom prinesie pozornosť a osobné body a v lepšom prípade bude znamenať trochu upokojenia do nervóznej medzinárodnej situácie.

Prečo USA iniciovali stretnutie?

Vysvetľuje to popredný kritik amerického režimu Paul Craig Roberts. Varuje, že Putin sa môže chytiť do „propagačnej pasce“. Pripomína kampaň v amerických, resp. globálnych médiách v súvislosti so stretnutím Vladimíra Putina s predošlým americkým prezidentom Donaldom Trumpom v roku 2018 v Helsinkách. Médiá vtedy toto stretnutie využili na hlasné očierňovanie Putina, Ruska a tiež nimi tak veľmi nenávideného Trumpa.

Roberts tvrdí, že tentoraz bude to stretnutie pre Putina pascou, pretože zo správ o jednaniach ministrov zahraničných vecí Lavrova a Blinkena sa ukázalo, že Bidenova agenda nie je nič iné než zoznam protiruských obvinení. Je to koniec-koncov pochopiteľné, keďže Bidenova administratíva je zložená z tých najfanatickejších protiruských ideológov a vojnových jastrabov.

A Roberts preto tvrdí, že nech by Putin reagoval akokoľvek, zo stretnutia preto nemôže vzísť nič iné, než posilnenie postavenia Ruska z pohľadu americkej politiky ako nepriateľa číslo jedna.

A čo môže stratiť Biden? Neprajníci hovoria, že už nič: príjemným prekvapením je vraj každá spoločenská udalosť, na ktorej nezabudne text alebo nespadne na schodoch.

Rusko je pre USA hotový poklad – ako nepriateľ

Jedna vec je málo zdôrazňovaná: USA potrebujú Rusko ako nepriateľa. Nebyť Ruska, nebol by ani dôvod, aby USA každoročne minuli na zbrojenie trištvrte bilióna (milión miliónov) dolárov a americkí spojenci ďalšie stovky miliárd, z ktorých za veľkú časť kúpia americké zbrane. Z tohto pohľadu je Rusko pre americkú zahraničnú politiku čosi ako zlatá baňa.

Roberts preto tvrdí, že skutočným zámerom, prečo sa Biden má s Putinom stretnúť, je zvyšovanie napätia. A hovorí, že ak CIA, FBI, demokrati a americké médiá nedovolili Trumpovi znormalizovať vzťahy s Ruskom a za tým účelom vymysleli aféru „Russiagate“, tak to istotne nedovolia ani Bidenovi.

Na druhej strane, Rusi, vedomí si tohto amerického postoja, akiste tiež majú svoju stratégiu, ako na stretnutí dosiahnuť svoje ciele. Diplomacia ponúka množstvo spôsobov ako aj takúto situáciu obrátiť vo svoj prospech.

„Biden prednesie svoju pesničku – svoju predohru o Navaľnom a ľudských právach. A potom Putin svoju pesničku – že USA sú rovnaké,“ predpovedá politická analytička Lilia Ševcovová. A tvrdí, že po takejto ouvertúre potom štátnici prejdú k hľadaniu niečoho, čo by mohli „predať“ verejnosti ako svoju snahu o zníženie napätia, napríklad v oblasti riešenia klimatickej krízy a pod.

Ivan Lehotský