Môj profil 
Predplatné
- Richard Sulík preberá zápisnicu o referende z rúk predsedníčky Ústrednej komisie pre referendum Márie Kapelovej 19. septembra 2010 v Bratislave. Bola vtedy 22,84 % účasť a teda referendum bolo neplatné
Bratislava 29. júna (TASR)
Martoň je za parlament aj referendum
Slovensko nemôže byť súčasne zastupiteľskou parlamentnou demokraciou a mať aj silný inštitút referenda. “Pokiaľ sa rozhodneme, že pôjdeme cestou inštitútu referenda, tak potom je nám úplne zbytočný parlament alebo obecné mestské zastupiteľstvá,” v rozprave k návrhu novely ústavy z dielne poslancov OĽaNO to dnes uviedol poslanec Smeru-SD Anton Martvoň.
Obyčajní ľudia navrhujú zrušiť povinnú 50-percentnú účasť na referende. Martvoň návrhu vyčítal aj to, že zmena nespomína miestne referendá, kde by kvórum ostalo. Zrušenie kvóra by podľa neho navyše mohlo otvoriť dvere aj k návrhom extremistov.
Igor Matovič uznáva, že voľby by mali byť primárnym nástrojom v parlamentnej demokracii, no nepáči sa mu, že majú nadradený charakter vo vzťahu k referendu. Voľba zákonodarcov si totiž nevyžaduje 50-percentnú účasť, kým referendum je bez splnenia tejto podmienky neplatné. Pripomenul pritom, že jediné úspešné referendum bolo o vstupe Slovenska do Európskej únie a aj to dokázalo prekonať kvórum len tesne. “Boli referendá, ktoré ak by prešli, tak by dokázali, že ľudia majú viacej rozumu, ako niektorí poslanci,” poznamenal Matovič.
Brockovi z KDH sa to zdá drahé
Podpredseda KDH Július Brocka považuje návrh obyčajných ľudí za zaujímavý, no v našich podmienkach je jeho realizácia podľa neho dosť komplikovaná a finančne náročná. Navrhol preto uvažovať napríklad o tom, či by nebolo vhodné rozdeliť referendum na tvrdšie a mäkšie. V prvom prípade by platilo kvórum a za jeho realizáciu by platil štát. Referendum s menej ako 50-percentnou účasťou by platil iniciátor.
SaS podporí návrh OĽaNO
Strana SaS podporí návrh OĽaNO na zrušenie 50-percentného kvóra pre platnosť referenda, volá však aj po zmenách v spôsobe vykonania plebiscitu a vo vyhlasovaní jeho výsledkov.
Liberáli by privítali, keby sa referendum konalo vždy v deň celoštátnych volieb. “Či už parlamentných, samosprávnych, prezidentských alebo do Európskeho parlamentu. Spojenie volieb a konania referenda ušetrí nemalé finančné prostriedky,” vysvetlil šéf klubu SaS Juraj Miškov.
Riešiť treba podľa neho aj záväznosť výsledkov referenda. “Ústava dnes stanovuje, že návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon. Tu však narážame na problém hlasovania v parlamente,” upozornil Miškov.
Zdôraznil, že pokiaľ sa nechceme dotknúť spôsobu výkonu poslaneckého mandátu, nie je možné donútiť poslancov hlasovať v súlade s prijatým výsledkom referenda. “Poslanci hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia a nie je možné im v súvislosti s hlasovaním udeľovať príkazy,” objasnil Miškov.
Poukázal na to, že aby boli teda výsledky referenda vyhlásené ako zákon, musí sa na tom parlament uzniesť. A to závisí od hlasovania, v ktorom každý poslanec hlasuje slobodne. Podľa Miškova by bolo potrebné upraviť aj túto oblasť. “Povedzme vyhlasovaním výsledkov referenda formou zákona automaticky v Zbierke zákonov a podobne,” uviedol.
Komplexné riešenie problematiky referenda by malo podľa Miškova napomôcť sfunkčneniu tohto nástroja a dať tak ľuďom väčšiu možnosť podieľať sa na správe vecí verejných. “Našim spoločným cieľom by malo byť prinavrátenie dôvery občanov k politike, k politikom, posilnenie demokratického charakteru nášho štátu a intenzívnejšie zapojenie našich spoluobčanov do rozhodovania o správe vecí verejných,” obrátil sa Miškov na poslancov OĽanO.
.JPG)
.jpg)
