“Po novom by malo byť takmer nemožné, aby niekto, kto začne nelegálne nejakú stavbu, tak si ju zlegalizuje dodatočným stavebným povolením,” povedal v pondelok Ďurček na tradičnom stretnutí lídrov slovenského stavebníctva. Nový stavebný zákon spolu s novým zákonom o územnom plánovaní (navrhovaná účinnosť od 1. januára 2022), ktoré pripravilo ministerstvo dopravy a výstavby, by mali nahradiť súčasný zákon z roku 1976. Štátny tajomník uviedol, že vyšli v ústrety obciam aj verejnosti. “Posilnili sme výrazne kompetencie stavebnej inšpekcie. Snažíme sa, aby bola kapacitne posilnená a mohla vykonávať to, čo v zákone píšeme. Najväčší problém s čiernymi stavbami mali obce práve v exekutívnej časti, takže tam sa snažíme ich odbremeniť,” priblížil Ďurček. Štátny stavebný dozor by mal byť subjektom, ktorý sa bude “starať” o čierne stavby, aby to nemuseli v budúcnosti riešiť výlučne obce, keďže na to nemajú kapacity.

Ministerstvo pôvodne počítalo s tým, že štát po dlhých rokoch znovu vezme na seba výkon štátnej stavebnej správy, pôvodne prenesený na obce. “Po viacerých rokovaniach vznikol kompromis a vo výkone stavebnej správy by mali pokračovať obce, ale za výrazne zmenených podmienok oproti tým, ktoré máme dnes. Snažíme sa o stanovenie presne určených stavebných úradov, ktorých by malo byť okolo 170,” poznamenal Ďurček dúfajúc, že sa ne nájdu peniaze na ministerstve financií.

Rezort pôvodne navrhoval, že agenda stavebného úradu prenesená na obce bude obmedzená len na mestá, ktoré sú sídlom stavebného obvodu, resp. okresu. Na Slovensku je v súčasnosti 79 okresov. So znížením počtu stavebných obvodov so sídlami iba v okresných mestách nedávno nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). “Tento návrh spôsobí značné problémy občanom z hľadiska dostupnosti stavebného konania. ZMOS trvá na svojom návrhu na akceptovanie súčasných 229 stavebných obvodov s možnosťou ich racionálnejšieho usporiadania, minimálne však na počet 190,” uviedol predseda ZMOS-u Branislav Tréger v stanovisku združenia k návrhu zákona o výstavbe.

Štátny tajomník považuje za najdôležitejšie určenie kvalifikačných predpokladov pre pracovníkov stavebných úradov. Obce majú pri výkone stavebnej správy totiž problém najmä s nedostatkom finančných prostriedkov a kvalifikovaných zamestnancov. “Nie každý starosta bude stavebným úradom. Podpisovanie, vydávanie rozhodnutí by mali mať na starosti profesionálni zamestnanci, v tomto prípade vedúci stavebného úradu,” upozornil Ďurček.

Každá stavba podľa štátneho tajomníka bude musieť mať tzv. stavebný zámer, čo je prvý stupeň projektovej dokumentácie. Stavebný úrad by mal po prerokovaní osvedčiť stavebný zámer, pri jednoduchých stavbách by malo postačovať ohlásenie a osvedčenie bez správneho konania. Ostatné stavby by mali byť povoľované na základe prerokovania stavebného zámeru. Stavebný úrad by mal vydať tzv. stavebný súhlas, ktorý by mal byť rozhodnutím v správnom konaní. Rezort chcel dostať zo súčasného stavu čo najviac nezrovnalostí, ktoré sťažujú procesy vo výstavbe.

“Zamerali sme sa na to, ako sa upravuje okruh účastníkov, ako sú stanovené povinnosti najmä projektantov spolu so stavebnými procesmi povoľovania. Stavebný úrad si pri zložitejších stavbách môže donekonečna predlžovať lehoty,” podotkol Ďurček. Ak dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v určenej lehote, návrh stavebného zákona predpokladá, že nemá námietky, a ďalšie konanie by malo pokračovať tak, akoby s predloženým stavebným zámerom súhlasil.

“Všetky opatrenia majú slúžiť k tomu, aby konanie bolo zásadne rýchlejšie, jednoduchšie nielen pre stavebníkov, ale aj pre stavebné úrady. Všetci dotknutí by sa mli ku konaniu vyjadrovať jedenkrát v jednom spoločnom procese,” ozrejmil Ďurček. Ministerstvo chce tiež eliminovať prenášanie pripomienok z procesov posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie (EIA) do stavebného konania.

“Dohoda s ministerstvom životného prostredia nebola jednoduchá, ale uvidíme, čo do toho prinesie nový zákon o EIA, ktorý má SR povinnosť pripraviť. Presadzujeme, aby sa veci, ktoré sa majú riešiť v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, už nemohli prenášať do ďalších procesov, najmä do stavebných konaní,” uviedol štátny tajomník.

Ministerstvo považuje za dôležitú aj kvalitu stavieb. V návrhu zákona výrazne upravilo nároky na všetkých zodpovedných pri výstavbe – projektantov, stavebníkov, zhotoviteľov, stavebný dozor. “Podrobnejšie sme upravili ich povinnosti aj zodpovednosť. V budúcnosti v zásade žiadna stavba by sa nemala uskutočňovať bez kvalitného posvätenia projektantov. Žiadny stavebník by nemal ani len vstupovať do procesu povoľovania bez toho, aby mal zodpovedného projektanta a ostatných ľudí vo výstavbe,” zdôraznil Ďurček.

Osobitné postavenie by mali mať vyhradené stavby, mali by ich realizovať len vyhradení zhotovitelia, spĺňajúci isté kvalifikačné predpoklady. Kolaudácia stavieb by mala byť oveľa jednoduchšia. Povinná by bola iba pre stavby, ktoré musia mať stavebný súhlas, čiže nie jednoduché. “Upúšťame od toho, že by kolaudácia stavieb bola správnym konaním tak ako ho doteraz poznáme. V zásade by mala byť len overovaním realizačnej projektovej dokumentácie. Každá takáto stavba bude musieť mať realizačnú projektovú dokumentáciu,” poznamenal Ďurček. Nebude to teda správne konanie a stavebný úrad nebude vydávať rozhodnutie v kolaudačnom konaní, ale len osvedčenie.

Rezort dopravy a výstavby chce predložiť návrh zákona o výstavbe spolu s návrhom zákona o územnom plánovaní na vládu po tom, ako ich budúci týždeň prerokuje legislatívna rada vlády. Vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby a predvolebnú kampaň je možné, že súčasní poslanci o nich už nestihnú rokovať.