Novela zákona o minimálnej mzde od Smeru uprednostňuje dohodu sociálnych partnerov

Bratislava 26. augusta 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

Pri stanovovaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky má mať prednosť dohoda zamestnávateľov a odborárov. Ak sa na sume minimálnej mzdy na rok 2021 dohodnú zamestnávatelia a odborári do 15. júla budúceho roka alebo dohoda o najnižších hrubých zárobkoch nastane spoločne s predstaviteľmi vlády na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta budúceho roka, dohodnutá výška minimálnej mzdy bude záväzná. Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer Robert Fico a Erik Tomáš. O návrhu novely zákona by mal parlament rokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady SR.

To, že sa odborári so zamestnávateľmi dohodnú na sume minimálnej mzdy na ďalší rok, je však málo pravdepodobné. Takúto bipartitnú dohodu totiž v posledných dvadsiatich rokoch nedosiahli. Odborári pritom každoročne požadujú zvýšiť najnižšie hrubé zárobky viac, ako navrhuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. V tomto roku odborári požadujú nárast minimálnej mzdy na budúci rok 607,80 eura, kým rezort práce navrhuje sumu 580 eur. Vlani odborári presadzovali zvýšenie minimálnej mzdy na tento rok na 635 eur a rezort práce presadil jej nárast na 520 eur. V roku 2017 požiadavka odborárov na nárast hrubej mzdy na rok 2018 znela na sumu 492 eur, ministerstvo práce navrhovalo a aj na rokovaní vlády presadilo sumu 480 eur.

Ak sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky do konca augusta budúceho roka nedohodnú, má sa uplatniť vzorec, podľa ktorého by sa minimálna mzda od roku 2021 v prípade nedohody sociálnych partnerov určovala ako 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Tento scenár je tak oveľa pravdepodobnejší. Na rok 2021 by sa tak minimálna mzda stanovila ako 60 % z priemernej mzdy na rok 2019. Výšku priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019 zverejní Štatistický úrad SR začiatkom marca budúceho roka. Podľa makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií z júna tohto roka by priemerná mzda na Slovensku za rok 2019 mohla predstavovať 1 081 eur. Ak sa tento predpoklad naplní, v roku 2021 by minimálna mzda podľa navrhovanej novely zákona dosiahla takmer 650 eur.

Návrh dvojice poslancov za Smer počíta s tým, že by po novom už vláda novú výšku minimálnej mzdy neschvaľovala. Sumu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy dohodnutej sociálnymi partnermi alebo určenej podľa zákonného vzorca by malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejniť oznámením v Zbierke zákonov SR. Podľa navrhovateľov by si tak verejnosť túto sumu nemusela počítať sama, resp. hľadať informáciu o dohode odborárov a zamestnávateľov o sume minimálnej mzdy na nasledujúci rok.

Pri zvyšovaní minimálnej mzdy by sa mal podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) uprednostňovať sociálny dialóg. V reakcii na legislatívny návrh strany Smer-SD, aby minimálna mzda od roku 2021 tvorila aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, to pre agentúru SITA uviedol tajomník RÚZ Martin Hošták. “Náš návrh na rozdiel od návrhu Smer-SD uprednostňuje sociálny dialóg. A teda až v prípade nedohody sociálnych partnerov by platil záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy, samozrejme, s uplatnením kritérií uvedených v dnes platnom zákone o minimálnej mzde,” povedal. Zákon o minimálnej mzde v súčasnosti ako kritérium na úpravu sumy minimálnej mzdy uvádza nielen vývoj priemernej mzdy, ale aj vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti a životného minima.

“Sme toho názoru, že minimálna mzda by sa mala odvíjať od mediánovej mzdy, ktorá sa javí ako presnejší štatistický ukazovateľ,” povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová Špániková. Mediánová mzda predstavuje hodnotu mzdy, pri ktorej polovica ľudí zarába menej a polovica viac. “Vzorec bude predmetom nadchádzajúcich diskusií, ale mal by určite zohľadňovať viaceré ekonomické veličiny, nielen priemernú mzdu, ale napríklad aj produktivitu práce, či infláciu,” povedala. Upozornila na to, že pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42 až 48 %. “Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch,” dodala hovorkyňa AZZZ.

Minimálna mzda je dôležitá a citlivá téma, ktorá ovplyvňuje trh práce a zamestnanosť, tvrdí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ) Andrej Lasz. “Vzorec na výpočet výšky minimálnej mzdy by mal byť výsledkom vzájomnej odbornej a apolitickej debaty a spolupráce sociálnych partnerov. O to viac nás prekvapuje, že ide o poslanecký návrh, ktorý sa vyhne riadnemu pripomienkovému konaniu,” povedal pre agentúru SITA. Tým, že je minimálna mzda napojená na príplatky za prácu, jej nesystémové a radikálne zvyšovanie podľa Lasza môže mnohé podniky “položiť”. “Zvýšením minimálnej mzdy o niekoľko desiatok eur pomôžeme štyrom percentám Slovákov, ktorí ju poberajú. Ďalších približne 50 tisíc ľudí však vďaka tomu môže prísť o prácu,” dodal generálny sekretár APZ.

Od začiatku budúceho roka sa podľa predsedu Smeru Roberta Fica minimálna mzda pravdepodobne zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur, ako to navrhuje minister práce a sociálnych vecí Ján Richter. “Je to výrazné, primerané zvýšenie,” povedal na minulotýždňovej tlačovej besede. Najnižšie hrubé zárobky by mali od budúceho roka stúpnuť o 11 %, čo šéf Smeru považuje za razantný nárast minimálnej mzdy. Keďže sa sociálni partneri na budúcoročnej sume minimálnej mzdy nedohodli, vláda podľa Fica zrejme vydá nariadenie o minimálnej mzde v sume 580 eur. Podľa šéfa Smeru má byť výhodné pracovať, čo súčasná suma minimálnej mzdy nie celkom spĺňa. “Chceme, aby bola motivujúca, ale stále to nie je ono,” tvrdí. Za motivačnú by Fico považoval minimálnu mzdu vo výške okolo 700 eur.